Valéria Parvanovová si spomína, že zrazu u nich začal počas vojny bývať jeden pán. Volal sa Edmund Gonda, zubár z Bardejova, poznal sa s jej oteckom Andrejom Židišinom už dávnejšie. Ten vraj raz išiel kočom do Bardejova z Rešova, kde pôsobil ako grécko-katolícky kňaz, a vytiahol pána Gondu rovno z ambulancie, že mu hrozí nebezpečenstvo, že musí ísť hneď s ním do bezpečia.
Edmund Gonda bol v tom čase v Bardejove už sám. Písal sa rok 1944, jeho dcéra Agnesa mala vtedy 14 rokov a ukrývala sa s nevlastným bratom Ivanom, nevlastnou mamou Šarlotou a nevlastnou starou mamou v bunkri v Kľačianskej doline.
Bolo tam s nimi viac ľudí, často boli hladní a už chceli odtiaľ odísť, keď sa jej sníval sen, v ktorom sa jej zjavila žena, ktorá jej povedala, aby ostala v bunkri. Agnesa vedela, že to bola jej mamička a jej rodina z bunkra neodišla. Viacerí sa vybrali do doliny a nemeckí vojaci ich našli..
Príbeh z obdobia druhej svetovej vojny o ľudskej statočnosti a pomoci človeka človeku rozprávajú Agnesa Tomášová a Valéria Parvanovová, očité svedkyne udalostí.
Z archívu zaznie hlas Juraja Evina, ktorý mi v roku 2014 rozprával o nejakom pánovi Gondovi, ktorý sa ukrýval istý čas v ich stodole. A všetko na záver zhodnotí syn pani Agnesy Tom Tomasov.
Na fotke je Agnesa Tomášová, Valéria Parvanovová, záchranca Andrej Židišin, grécko-katolícky kňaz a rodina Gondová pred druhou svetovou vojnou.
Andrej Židišin
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
