Príbeh o Veronike Motýľovej, rod. Šálkovej, ktorá ako slobodná mladá žena pomáhala s dieťatkom horárovi Antonovi Gavroňovi a jeho manželke Irene, ktorá bola jej sesternicou. V roku 1944 nosila niekoľko mesiacov jedlo trom mladým mužom, ktorí sa ukrývali v lese. Videla ich len raz a ich mená nepozná. Len doniesla jedlo, položila na dohodnuté miesto a takto chodievala často.
Veronika si po vojne zobrala vdovca s dvoma malými dievčatkami a aj s manželom pomáhali naďalej pocestným a ľuďom, ktorí pomoc potrebovali. Na fotke je Veronika po vojne s dvoma dievčatkami, ktoré sa stali jej dcérami a pani Lieskovská, dcéra Veroniky, ktorá príbeh svojej mamičky rozpráva. Nech je táto relácia poctou pre všetkých, ktorí pomáhali a ich príbehy sa už nikdy nedozvieme.
Veronika Motýľová Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
