Emília Kompišová mala už okolo 20 rokov, keď pomáhala svojej priateľke Jane. Tá utiekla pred deportáciou z Bratislavy pod Tatry, na miesto, kde ju nikto nepoznal. Spoznali sa v práci, neskôr si spolu prenajali izbu v Liptovskom Mikuláši, Emília jej požičiavala svoje doklady a neskôr, keď pracovala u notára, sfalšovala doklady nielen Jane, ale aj ďalším ľuďom – Židom, partizánom. Keby sa to zistilo, hrozila by jej smrť.
Dlho o tom nehovorila. Nik o tom nevedel.
Raz bola opäť slávnosť na výročie SNP a všetci partizáni a odbojári dostávali ruže. Pani Emília stála medzi divákmi. Jeden z nich prišiel k nej a ružu jej daroval so slovami: "Miluška, keby nie ty, ani ja by som tu nebol. Táto ruža patrí tebe." Dodnes na tento moment pani Emília spomína so slzami v očiach.
Emília Kompišová Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.