Judith sedí v obývačke a už si málo pamätá.
Predstavujem si ju ako malé dievčatko, ktorému sa najprv rozviedli rodičia. Mama sa vydala a s ňou a novým manželom sa vybrala do Liptovského Mikuláša, v Bratislave už nemohli ostať, mala byť "Judenfrei".
Mamu nakoniec zobrali do koncentračného tábora, aj jej manžela. Aj všetkých, ktorí sa o ňu starali, a tak si predstavujem, ako ju podáva vychovávateľka cez plot Márii Droppovej. Zo synagógy, odkiaľ mala byť deportovaná.
Malá Judith mala vtedy 5 rokov.
U nich, u Droppovcov v dedinke Galovany prežila niekoľko mesiacov. Zažila tam svoje prvé Vianoce, aj ona si našla pod stromčekom darček, jedla bobaľky s makom a chodila do kostola.
Mama sa nevrátila. Ani jej nevlastný otec.
Biologický otec, ten žil v Izraeli a keď tam Judith vycestovala, nechcel sa o ňu postarať, veď už mal novú rodinu, nový život. Judith musela ísť do sirotinca. Jej syn Matti hovorí, že im matka celý život rozprávala o živote v rodine Droppovej a o tom, že to bolo najšťastnejšie obdobie jej detstva, aké nezažila nikdy predtým, ani nikdy potom.
Droppovci z Galovian Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
