Pani Ružena Šteničková žije väčšiu časť roka v Prahe, ale na leto sa vždy vracia do rodnej chalupy v osade Bully, ktorá je dnes časťou dediny Donovaly.
Pamätá si, ako nemeckí vojaci zabili v dedine 18 Židov, ale tí traja, ktorí bývali u nich, tých nenašli. Marek Kraus so synom Vikim a slúžkou prišli na Donovaly, aby tu, v horách, našli bezpečné miesto na úkryt, ako chceli aj mnohí iní. Mali šťastie. U Miartušovcov boli v bezpečí. Po rokoch sa Viki vrátil a hľadal miesto, kde sa zachránil.
On mal krásny život, ale osemnástim ľuďom sa prežiť nepodarilo. Potom, čo partizáni zabili nemeckých vojakov, obsadili Nemci Bully a Polianku. U Karolíny Bullovej a jej manžela Františka na Polianke našli ôsmich ľudí, teda dve židovské rodiny. Pani Šteničková pozná aj jej príbeh, všetkých ich zastrelili a dom podpálili a Karolína zaživa zhorela s tými ľuďmi, ktorých ukrývala. Ďalších našli v osade Bully. Ako ich zastrelili, videla šesťročná Ružena a o rok starší Viki z podstienky.
Dnes o týchto hrôzach svedčia pamätné tabule. Mená sú vytesané do skaly.
Ale vieme to precítiť? Vieme sa vžiť do ich situácie a rozhodnúť sa, že by sme im pomohli ako Miartušovci? Môžeme povedať, že také niečo už dnes nedopustíme? Tieto otázky si vždy kladiem, keď pátram po týchto príbehoch o statočnosti a odvahe, ale aj nenávisti, bolesti a utrpení.
Miartušovci Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
