Farár z Walesu hodil za hlavu tradície a konzervativizmus, svoje omše prispôsobil dobe a zdá sa, že je na dobrej ceste prilákať do kostola, kde slúži, viac veriacich. O jeho nápade nám povie viac Rado Tomeš:
Farár z Walsu slúži v kostole 15 minútové omše
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
John Gillibrand pôsobí vo farnosti waleského mestečka Pontarddulais a koncom apríla sa s nimi po prvýkrát stretol pri krátkej, iba štvrťhodinovej „mikroomši“. Jeho cieľom je umožniť ľuďom navštevovať kostol aj v dnešnej hektickej dobe, keď je na všetko až zúfalo málo času. Preto aj svoju prvú mikroomšu poňal veľmi štýlovo: Čítal z Evanjelia podľa Marka pasáž, v ktorej Ježiš, ktorého označil za veľmi zaneprázdneného muža, jedného rána odišiel na pokojné miesto a tam sa modlil. Prvýkrát sa síce v kostole zišlo len 22 ľudí, o týždeň sa pridali ďalší a teraz chodia na krátke popoludňajšie omše aj ľudia, ktorí do kostol nechodievali. Omša je vo všedný deň popoludní a veriaci si podľa miestnych novín odskočili na omšu cestou z práce alebo pred lekciou jógy.
Švajčiarsky nožík príde o svoj nožík! Ikonický vreckový nožík totiž teraz vznikne aj v novej verzii bez čepele. Dôvodom je stále rastúci počet krajín, kde je zakázané nosiť pri sebe nože na verejnosti. Nový model je zatiaľ iba v úvodných fázach vývoja a mal by slúžiť predovšetkým vyznávačom outdoorových športov, napríklad cyklistom. História švajčiarskych armádnych nožov sa začala písať pred viac ako 130-imi rokmi. V súčasnosti existujú v zhruba 400 verziách a môžu obsahovať 73 nástrojov či funkcií. Všetky však až doteraz mali jedno spoločné: obsahovali čepeľ. To sa však onedlho zmení. Skutočné švajčiarske nožíky v najbližšej dobe určite len tak nezmiznú. Budú sa však primárne predávať iba tam, kde ich nosenie zatiaľ nezakázali.
Ako výraz „regulačného šialenstva“ by sa dala označiť jedna ulica vo Frankfurte nad Mohanom. Na úseku dlhom tisíc 100 metrov nechala radnica umiestniť 566 dopravných značiek. Ide o ulicu Grüneburgweg a záplava príkazových, zákazových či informačných dopravných tabúľ je podľa strojcov projektu potrebná okrem iného na to, aby ľudia vedeli, že ulica je pre autá jednosmerná, zatiaľ čo pre bicykle obojsmerná. Značky tiež regulujú možnosti parkovania a časy zastavenia na vyloženie tovaru ale určujú aj to kde sa môžu odkladať elektokolobežky. Rekordérom je jeden stĺpik, na ktorom je umiestnených šesť značiek. Značkám ešte sekunduje často zdvojené vodorovné značenie na asfalte.
Najväčšia koncentrácia vodorovného značenia na frankfurtskej ulici je na 380 metrovom úseku, kde je 210 značiek.
