Turistov sa desia, a tak sa obyvatelia malebnej dedinky na španielskej Menorce rozhodli konať. Na pomoc si vzali reťaze a povrazy. Detaily má Rado Tomeš:
EUROSKOP
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dedinu Binibeca Vell pre jej biele domčeky a dláždené uličky občas prezývajú španielsky Mykonos keďže sa podobá na populárny grécky ostrov. Niet preto divu, že si turisti malebné zákutia obce obľúbili, čo ale nie je po chuti miestnym obyvateľom, ktorých návštevníci rušia. Turisti po sebe nechávajú množstvo odpadkov, nakúkajú do súkromných domov a niektorí sa dokonca vyšplhajú na balkóny alebo sa postavia pred vchodové dvere. Domáci sa preto rozhodli niektoré ulice zablokovať reťazami či povrazmi, aby zabránili turistom v nekontrolovateľnom pohybe po obci. Situácia došla až tak ďaleko, že v auguste sa majú obyvatelia, ktorých je v obci približne 500, počas hlasovania rozhodnúť, či turistov z dediny vykážu nadobro.
Na pláži v dánskom meste Nykobing Falster spôsobil veľký rozruch bobor. Nevideli ho tam minimálne 2500 rokov. Experti sú presvedčení, že hlodavec priplával zo severného Nemecka, čo by znamenalo, že prekonal Baltické more v dĺžke najmenej 40 kilometrov. Bobor bol veľmi vyčerpaný, ochrancovia zvierat preto nemali problém odchytiť ho a zistiť, že je to 16 a pol kilová samica. V Dánsku sa bobry vyskytujú len na Jutskom polostrove a v severnej časti ostrova Sjlland, aj to len preto, lebo ich tam umelo vysadili pred 25 timi rokmi. Odtiaľ však samica nemohla prísť, predsa len je to priďaleko. Jediným vysvetlením teda zostáva, že bobor sa dostala do juhovýchodného Dánska z nemeckej spolkovej krajiny Meklenbursko – Predné Pomoransko. Zatiaľ je v opatere veterinárov a akonáhle sa z dlhej cesty spamätá, pustia ju do prírody.
Švajčiarski vedci vyvinuli nový spôsob výroby čokolády, ktorý by mal byť zdravší a šetrnejší k prírode. V novej receptúre sa používajú okrem kakaových bôbov aj ďalšie časti kakaového struku, ktoré čiastočne plnia funkciu sladidla. Výsledný produkt má chuť ako čokoláda, ponúka však lepšie nutričné hodnoty, obsahuje viac vlákniny a menší podiel nasýtených mastných kyselín. Zároveň môže tento spôsob výroby čokolády výrazne znížiť nároky na pôdu a vyprodukuje sa pri tom menej skleníkových plynov. Kým si budeme môcť túto čokoládu kúpiť, bude to ešte nejaký čas trvať. Vysoká škola technická v Zürichu zatiaľ otestovala čokoládu z hľadiska chuti a o patent na receptúru požiadala len nedávno.
