Veľká výstava rukopisov Franza Kafku v Oxforde

Veľká výstava rukopisov Franza Kafku v Oxforde
Vo štvrtok sme si pripomenuli 80. výročie spojencov v Normandii, kľúčovú operáciu, ktorá viedla k oslobodeniu Európy. Aj pri spomienkových slávnostiach sa stanú úsmevné situácie, o jednej z nich nám povie Rado Tomeš.

EUROSKOP - 08.06.2024 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Pravidlá sú pravidlá, o hraničnej kontrole nehovoriac. Parašutistov zo Spojeného kráľovstva, ktorí sa v stredu zúčastnili spomienkovej akcie vylodenia spojencov v Normandii, čakal v stredu po zoskoku na lúke pri Sannerville pasová kontrola. Spojené kráľovstvo totiž vystúpilo z Európskej únie a nie je súčasťou Schengenu. Vojaci s ťažkými batohmi s padákmi museli po zoskoku uprostred lúky prejsť okolo francúzskych colníkov, ktorí ich tam čakali z rozkladacími stolmi a laptomi, a nechať si skontrolovať cestovné doklady.  Po kontrole ich čakal stánok s občerstvením a potlesk divákov, ktorí sledovali historickú simuláciu zoskoku výsadkárov. Parašutisti o kontrole vedeli vopreda nebolo to žiadne prekvapenie.

Tento pondelok uplynulo sto rokov o úmrtia Franza Kafku. Výročie si pripomína aj Oxfordská univerzita výstavou rukopisov slávneho spisovateľa, ktoré má v depozitári a treba povedať, že ide o unikátnu zbierku. Prvý krát v histórii môžeme v jej knižnici vidieť na jednom mieste takmer všetky originály najslávnejších Kafkových rukopisov. Premenu, Ortieľ, Zámok a väčšinu jeho denníkov. Zachovať ich bol neľahký proces. Kafka si totiž želel, aby boli po jeho smrti všetky jeho originály spálené. Žiadal o to priateľa Maxa Broda v liste. Aj ten je na výstave k dispozícii. A hosi Kafka nikdy nebol v USA ani v Spojenom kráľovstve, väčšina jeho pozostalosti skončila práve tam. Pozrieť a prečítať si môžeme jeho listy v nemčine aj v češtine, z ktorých je zrejmé, že tento výnimočný spisovateľ nebol len uzavretým introvertom, ale aj celkom veselým človekom, ktorý rád cestoval a mal zmysel pre humor. 

V Estónsku je toľko solárnych panelov, že sa ľuďom neoplatí inštalovať si ich na strechy so zámerom predávať nadbytočnú elektrinu do štátnej siete.  V lete totiž vyrábajú toľko elektriny, že zostáva lacná počas dňa aj v noci aj keď zvyčajne býva elektrina drahšia v čase rannej a večernej špičky. Predaj elektriny tak už nie je rentabilný.  Solárne panely však stále zostávajú rozumnou investíciou pre pokrytie vlastnej spotreby elektriny, vďaka čomu sa ich majitelia vyhnú poplatkom za pripojenie a motivuje ich aj fakt, že ceny panelov sa za posledné dva roky znížili takmer o polovicu.  Aktuálne je v Estónsku úplne iná situácia ako pred dvomi rokmi, keď boli ceny elektriny počas dňa vysoké a ľudia si inštalovali solárne panely na strechy najmä pre komerčné účely.
Autor: Barbara Štubňová; Foto: Canva

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame