Vrátime sa k najsledovanejšej vesmírnej akcii tohto týždňa, na obežnú dráhu vyletela európska raketa Ariane 6. Základ sa podaril, nie všetko však vyšlo tak ako vedci dúfali. Pokračuje Rado Tomeš:
EUROSKOP
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Z Francúzskej Guyany prvýkrát odštartovala európska raketa novej generácie Ariane 6, na orbitu vyniesla aj štvrtú slovenskú družicu GRBBeta. Nový nosič nahradí po takmer desaťročí vývoja predchádzajúci model Ariane 5, ktorý mal premiéru pred 26-timi rokmi a derniéru vlani v júli. Na obežnú dráhu Zeme vyniesla deväť mini satelitov CubeSat a viacero experimentálnych prvkov, ktoré sa mali vrátiť na Zem, vrátane dvoch návratových modulov. Tie sa však, rovnako ako návrat hornej časti rakety, na Zem nedostali. Čo sa týka našej družice, vedecký tým s ňou nadviazal prvý kontakt v utorok. Hlavnou úlohou jej misie je overenie technológií pre budúcu konšteláciu nanosatelitov Camelot, ktorá bude slúžiť pre zaznamenávanie a presné určovanie polohy gama zábleskov. Okrem vedeckých aktivít bude slovenská družica poskytovať aj služby rádioamatérom.
Najchladnejším miestom v Českej republike sa v stredu stala zrejme pražská zoologická záhrada. Zvieratá aj návštevníkov ochladilo desať ton ľadu. Zoo sľubuje, že bude akciu opakovať aj počas ďalších prázdninových dní, na ktoré meteorológovia predpovedia horúce počasie. Ľadovú masu dodala spoločnosť, ktorá spracováva čerstvé ryby. Kopy ľadu si užívali papagáje, zubre a slony ale najmä ľadové medvede. Ľad vydržal celý deň a postupne sa topil. Podľa vedenia pražskej ZOO, k podobnému kroku pristúpia keď budú teploty vyššie ako 30 stupňov Celzia. Ľad dostanú tie zvieratá, ktoré sa s ním budú hrať a v horúčave im prinesie úľavu. Ľadové osvieženie už ZOO s úspechom vyskúšala minulý rok. Podľa vedenia ZOO vie aj bez ľadu svoje zvieratá ochrániť pred horúčavou hmlou z vody, ak je to však možné, radi svojim obyvateľom doprajú ľadové potešenie.
Viac ako pol storočie vládne v Španielsku slnečná a plážová turistika. Klimatická zmena však ovplyvňuje aj turistický ruch v tejto druhej najnavštevovanejšej krajine na svete. Je totiž priveľmi teplo a pieskové pláže, ktorých tam až tak veľa nie je, bojujú s búrkami, ktoré ich pripravujú o piesok. Turistický ruch sa podieľa na španielskom HDP 13 – timi percentami, a to skutočne nie je málo. Ako tak dobrou správou je, že turisti sa presúvajú z juhu krajiny na jej sever. Detinácie na severnom pobreží zaznamenali minulý rok 26% - tný nárast návštevnosti s porovnaní obdobia pred pandémiou. Aj keď momentálne nie sú známe žiadne ďalšie oficiálne čísla, prehodnotenie priorít v turistickom ruchu začína byť témou aj v politike. Zatiaľ sú však čísla veľmi dobré: Španielsko navštívilo minulý rok najviac turistov v histórii krajiny – 85 miliónov – a rekord prekonal aj prvý štvrťrok tohto roku.
