Pred piatimi rokmi šokovala Drážďany veľká lúpež šperkov v štýle „Mission: Impossible“. Vrátime sa k nej spolu s Radom Tomešom:
EUROSKOP
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Lúpež, ku ktorej došlo v novembri 2019 v múzeu Grünes Gewölbe v Drážďanoch, zaskočila múzeum aj verejnosť svojou drzosťou. Týkala sa totiž barokovej zbierky mimoriadneho historického významu a bola tvrdou lekciou o zabezpečení múzea, predtým považovaného za jednu z najlepšie zabezpečených budov v Európe. Slabinou zabezpečenia sa ukázala prekvapivo vitrína, v ktorej boli šperky uložené. Sklo malo prelomeniu odolávať štvrť hodiny, páchateľom však stačilo pár sekúnd. Vitríny s najcennejšími exponátmi rozbili pomocou sekier, čím niektoré šperky poškodili. Šperky našli pred dvomi rokmi, ukradli ich členovia zločineckého gangu Remmových. Vrátené klenoty múzeum vystavuje bez zásahu reštaurátorov, teda tak, ako boli nájdené, pretože sú stále považované za dôkaz v pokračujúcom prípade. Nie sú totiž ešte objasnené všetky okolnosti lúpeže.
Gigantickú korytnačku, s váhou 300 kilogramov a dĺžkou dva metre, kožatku veľkú, vylovili mŕtvu z Ligúrskeho mora policajní potápači v Toskánsku. Vzácny tvor, ktorému hrozí vyhynutie, bol zapletený za krk a plutva do lana podvodného závažia. Na vyzdvihnutie exemplára najväčšieho druhu korytnačky na svete museli použiť žeriav. Minulý týždeň ju našla hliadka námornej finančnej stráže. Potápači ju najprv vyslobodili a potom odtiahli do prístavu, kde ju v spolupráci s pracovníkmi Svetového fondu na ochranu prírody vyzdvihli na breh. Bezvládne telo majestátnej korytnačky potom putovalo do zoologického inštitútu v Pise, kde odborníci zisťujú presnú príčinu smrti. Podľa ochrancov prírody dnes patrí všetkých sedem druhov morských korytnačiek medzi ohrozených a hrozí im vyhynutie. Tisíce kusov ich ročne po celom svete skončia nechtiac v sieťach rybárov.
Kameň ležiaci uprostred Stonehenge pochádza podľa archeológov zo severu Škótska, ukázala štúdia zverejnená v časopise Nature. Viac ako sto rokov sa vedci domnievali, že centrálny pieskovcový balvan Stonehenge – dlho nazývaný „oltárny kameň“ – pochádza z oveľa bližšieho Walesu. Štúdia však ukázala, že nezodpovedá geológii tamojších pieskovcových útvarov. Napokon našli vedci zhodu v pieskovcových útvaroch v severovýchodnom Škótsku. Dávny účel oltárneho kameňa, ktorý leží naplocho v srdci Stonehenge a teraz je pod inými kameňmi, naďalej zostáva záhadou. A k nej sa pridal ďalší otáznik. Vedci zatiaľ nevedia, ako pred 5 000 rokmi šesť tonový balvan prepravili. 760 kilometrovú trasu mohol absolvovať len po vode alebo po súši.
