Spojené kráľovstvo sa stalo prvou veľkou ekonomikou, ktorá oficiálne ukončuje výrobu elektrickej energie z uhlia. Radi Tomeš povie viac.
Briti prestali vyrábať elektrinu z uhlia
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Elektráreň Ratcliffe-on-Soar vyrábala elektrinu od roku 1967 a robila tak až do uplynulého pondelka. Ukončením prevádzky sa zároveň skončila aj dlhá éra britskej závislosti na spaľovaní uhlia. Výroba elektrickej energie z uhlia sa začala v roku 1882 a až do uzavretia elektrárne Ratcliffe spálili britské uhoľné elektrárne viac ako 4 a pol miliardy ton uhlia. Do atmosféry vypustili takmer 10 a pol miliardy ton oxidu uhličitého, čo je viac, než kedy väčšina krajín vyprodukovala zo všetkých zdrojov, ukazuje analýza Carbon Brief. Uhoľné elektrárne síce skončili ale Veľká Británia sa závislosti na fosílnych palivách nezbavila. Významnú časť energie naďalej získava zo zemného plynu
Svet zaujala správa o novom, náhodne objavenom obraze Pabla Picassa. Na zrolované plátno s asymetrickým portrétom ženy narazil Talian Luigi Lo Rosso ešte v roku 1962 na Capri, kde snoril v pivnicu jedného domu v nádeji, že v nej nájde veci na predaj. Plátno nepredal, odviezol ho do svojho domu v Pompei, napol do lacného rámu a zavesil na stenu obývačky. Maľba pritom mala v ľavom hornom rohu charakteristický podpis Pabla Picassa, ale nikto si ho nevšimol. O obraz sa začal zaujímať až jeho syn Andrea, ktorý sa obrátil na odborníkov. Pravosť diela experti overovali niekoľko rokov a tento týždeň oznámili, že je to originál Picasso s hodnotou približne 6 miliónov eur. Odborníci sa ešte musia obrátiť na Picassovu nadáciu, ktorá má pri určovaní pravosti majstrovho diela posledné slovo.
Tento týždeň usporiadal CERN v Ženeve veľkolepú oslavu pri príležitosti 70-teho výročia svojho založenia. Európske laboratórium časticovej fyziky na oslave zároveň predstavilo ďalší ambiciózny plán s názvom Future Circular Collider. Ide o zostrojenie najväčšieho a najvýkonnejšieho urýchľovača na svete s obvodom asi 100 kilometrov. Vedci očakávajú, že nový urýchľovač posunie hranice časticovej fyziky a poznanie vesmíru ďaleko za súčasné možnosti Veľkého hadrónového urýchľovača. Ak pôjde všetko podľa plánov, mohol by byť spustený v roku 2040. Odhadované náklady na výstavbu a prevádzku sú približne 21 miliárd švajčiarskych frankov a na jeho financovaní by sa mali podieľať všetky členské štáty, vrátane Slovenska.
