Odvčera premieňame spolu s umelou inteligenciou vaše myšlienky na príbehy. Na základe desiatich ľubovoľných slov, ktoré nám budete posielať, píše umelá inteligencia dvojminútovú poviedku. Poviedky budú čítať živí herci – Lucia Vráblicová a Přemysl Boublík. Jeden z vás, ktorí prispejete, získa vždy v piatok aj knižnú odmenu. Desať slov k dnešnej poviedke, ktorá sa volá V laboratóriu, nám napísala Janka Kucejová z Trnavy. Boli to tieto: trombón, vákuum, lievik, kosoštvorec, dúha, malý, brucho, tanečnica, telefónna a variácie. Číta Přemysl Boublík.
V laboratóriu Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Janka Kucejová, Trnava. 10 slov: trombón, vákuum, lievik, kosoštvorec, dúha, malý, brucho, tanečnica, telefónna, variácie
V laboratóriu
Marko stál pred holografickou tabuľou. V rukách držal lievik, ktorý pripomínal trombón z múzea. Prístroj mal za úlohu nasávať energiu z alternatívnych dimenzií a otvárať dočasné vákuum v priestore. Teória bola dokonalá, prax komplikovaná. Vzduch v miestnosti sa začal jemne vlniť, akoby sa niečo chystalo preraziť.
„Maličký krok pre ľudstvo…,“ zamrmlal Marko. Prístroj vibroval. Spomenul si na Annu, bývalú tanečnicu. Jej pohyby pripomínali variácie svetla – vždy hladké a elegantné. Bola to ona, ktorá ho priviedla k myšlienke, že realita nie je taká, ako ju vnímame. Dúha je len svetlo lomené kvapkami vody. „Vždy existujú nové uhly pohľadu,“ hovorievala.
Priestor pred ním sa začal deformovať do tvaru pripomínajúceho kosoštvorec – portál do inej dimenzie? Jeho brucho sa zvieralo napätím. Zrazu zazvonila stará telefónna búdka v rohu laboratória. Zvuk ho vrátil do prítomnosti. Prístroj prestal fungovať a portál sa zavrel.
Marko zdvihol telefón. „Spomaľ,“ ozval sa riaditeľ výskumu. „Hľadáš variácie na nesprávnom mieste. Zameraj sa na to, čo už máš.“
Marko položil slúchadlo. Cítil sa, akoby bol o krok pozadu. No nevzdá sa. Tento portál otvorí, aj keby musel postaviť ďalšiu variáciu lievika.
