Aj dnes ráno mala priestor vaša spolupráca s umelou inteligenciu. Mária Vansová z Novej Dubnice s ňou vytvorila poviedku s názvom Spomienky na detstvo. Jej desať slov bolo: bodaj, varecha, slizký, kostrbato, Duchoň, vlnovka, tamten, ozaj, hrnček a berú. Číta Lucia Vráblicová.
Spomienky na detstvo Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Mária Vansová, Nová Dubnica. 10 slov: bodaj, varecha, slizký, kostrbato, Duchoň, vlnovka, tamten, ozaj, hrnček a berú.
Spomienky na detstvo
Pamätám si to, akoby to bolo včera. Bodaj by sa také dni dali vrátiť späť. Keď ma rodičia zobrali do amfiteátra, bolo to niečo úplne iné, než som dovtedy zažila. Ľudia sa zbiehali zo všetkých strán, sedeli sme úplne vzadu, no vôbec mi to neprekážalo.
Na pódium vystúpil Karol Duchoň a jeho hlas sa niesol nad davom. V dolinách... Nemohla som tomu uveriť. Sedela som ticho a vnímala každý tón.
„Ozaj, myslíš, že ma nechajú zaspievať s ním?“ opýtala som sa s detskou úprimnosťou.
Na pamiatku som dostala hrnček s portrétom speváka. Kostrbato som ho vtedy držala v rukách a celý čas som sa bála, aby mi nevypadol. Otec si kúpil klobúk so zvláštnou vlnovkou. „Pozri sa na tamten klobúk,“ ukazovala som nadšene, keď som videla podobný na niekom inom.
Cez prestávku som dostala kukuricu, ktorá sa mi šmýkala medzi prstami, ale nejako to všetko zapadalo do atmosféry.
Rodičia mi vraveli: „Takýto festival v amfiteátri si človek zapamätá navždy.“ Aj s tou trochu slizkou varenou kukuricou. A mali pravdu.
Na ďalší deň som si predstavovala, že som na pódiu. S varechou v ruke som spievala ako malý Duchoň, zatiaľ čo otec sedel s novým klobúkom na hlave a mama sa na mňa láskavo usmievala.
Tieto chvíle ma berú späť do detstva zakaždým, keď sa pozriem na ten hrnček alebo si spomeniem na tú kukuricu.
