Dnešnú poviedku napísala umelá inteligencia na základe slov Valéra Kratochvíla z Košíc. Boli to: by, kikirikí, siedmy, seba, číslovky, rozhodne, koľajnice, teraz, štrúdľa a bicykel. Poviedka sa volá Siedmy deň a číta ju Přemek Boublík.
Siedmy deň Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Valér Kratochvíl, Košice. 10. slov: by, kikirikí, siedmy, seba, číslovky, rozhodne, koľajnice, teraz, štrúdľa, bicykel.
Siedmy deň
Ráno sa budím na hlasné kikirikí. Nie, nie je to kohút, ale môj asistent, ktorého som si naprogramoval, aby ma budil presne o siedmej.
Aj dnes som sa natiahol, aby som zapol holografickú obrazovku, ale obraz bol nejasný, roztrasený a plný statických šumov. „Zase sa pokazilo,“ zamrmlal som si. Snažil som sa opraviť obraz, ale nešlo to.
Aj keď je technológia v roku 2060 pokročilá, rozhodne sa dá ľahko stratiť kontrola nad ňou. Prečo by som sa aj nútil opravovať niečo, čo sa aj tak pokazí znova?
Spomenul som si na číslovky, ktoré som si zvykol zapisovať – presné počty dní, kedy všetko fungovalo správne. Bol to môj systém na sledovanie vecí, ktorý už teraz nemal zmysel.
Vonku bolo zvláštne ticho. Žiadne autá, žiadni ľudia, prázdne koľajnice, kde kedysi premávali vysokorýchlostné vlaky. Teraz ich nahradili dróny, ktoré premávali nad mestom. Ľudia sa už ani nenamáhali. Všetko, čo potrebovali, dostali domov jedným klikom.
Zrazu mi napadlo, že by som si dal starú dobrú štrúdľu. Otvoril som 3D tlačiareň na jedlo a zadal som recept. Po chvíli som držal v ruke čerstvú štrúdľu, dokonale upečenú, akoby ju robila stará mama.
Pozeral som na starý bicykel, ktorý som už roky nepoužíval. Napadlo mi, že som sa sústredil na technológie, ale zabudol som na jednoduché radosti života. Tak som nasadol a vyrazil.
Siedmy deň v týždni je presne ten, kedy sa má človek venovať sebareflexii.
