Knižnú odmenu na tento týždeň v rámci Nekonečných príbehov písaných umelou inteligenciou posielame Kláre Varsíkovej z Čadce. A aj dnes máme pre vás poviedku, ktorú sme vytvorili pomocou umelej inteligencie. Veronika Malá z Piešťan ju nazvala Leto v záhrade a vznikla na základe týchto desiatich slov: iba, ľalia, jedovatý, tak, brnk, štekot, jahoda, mexické, zjavenie a priblížiť. Číta Lucia Vráblicová.
Leto v záhrade
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Veronika Malá, Piešťany. 10 slov: iba, ľalia, jedovatý, tak, brnk, štekot, jahoda, mexické, zjavenie, priblížiť.
Leto v záhrade
Letné dni v záhrade boli vždy čarovné. Teplý vzduch voňal sladko, vánok sa prepletal medzi kvetmi a ja som sa nechávala unášať tichom. Bola to dokonalá chvíľa, kedy som sa mohla priblížiť k prírode, a tak cítiť, že som súčasťou niečoho väčšieho.
Aj v ten deň som sedela pri záhone, kde kvitla nádherná biela ľalia. Jej vôňa bola opojná, niekedy až príliš silná, akoby v sebe niesla čosi tajomné, možno dokonca jedovatý nádych. Vedľa rástli malé červené jahody, ktoré som s radosťou zbierala a vychutnávala. Táto kombinácia krásy a chuti pre mňa znamenala leto.
Zrazu sa ozvalo jemné brnk. Malý zvonček pri bráne sa rozhýbal, keď sa dvere otvorili. Vošla sestra s úsmevom a s plným košíkom čerstvých mexických byliniek. „Pozri, čo som našla,“ mávala na mňa s radosťou.
V tej chvíli sa nám pri nohách zjavil náš pes so šťastným štekotom. Jeho radosť bola nákazlivá a hneď sa pustil behať medzi kvety. Nevedela som sa prestať smiať.
„Je tu tak dobre,“ hovorila som si. Možno preto, že nebolo treba nič viac, len byť prítomná. Niekedy sa zapíšu do pamäti tie najmenšie prchavé okamihy.
Záhrada zostala taká, ako mala byť. Vôňa ľalií, chuť jahôd a malé radosti, ktoré prinášajú iba letné dni.
