Je piatok, a tak vám môžeme oznámiť ďalšieho výhercu knižnej odmeny v rámci našej rubriky Nekonečné príbehy písané umelou inteligenciou. Je ním Vlado Kubala. No a teraz dnešná poviedka, v ktorej umelá inteligencia opäť písala o umelej inteligencii. Desať podnetných slov nám poslala Petra Vallová, jej povedka sa volá Starí rodičia, ja a počítač. Tých desať slov bolo: lampa, asi, ona, sentimentálne, AI, vonkoncom, druhotný, trefa, pokračovať a čiara. Číta Lucia Vráblicová.
Starí rodičia, ja a počítač Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Petra Vallová; 10 slov: lampa, asi, ona, sentimentálne, AI, vonkoncom, druhotný, trefa, pokračovať a čiara.
Starí rodičia, ja a počítač
Keď som sa rozhodla naučiť starých rodičov používať počítač, bola som plná očakávaní.
Babka mala vtedy 75 rokov. Napäto sedela pod starou stolovou lampou, ktorá osvetľovala celú ich obývačku a prekvapila ma svojou ochotou učiť sa. Aj ona si spočiatku myslela, že počítač je príliš komplikovaný, ale jej ruky sa pohybovali po klávesnici s prekvapivou ľahkosťou.
A dedo, ktorý mal v tom čase 78, mal vonkoncom väčší záujem o internetové novinky, než by som čakala.
Celé sa to odohralo pred rokmi, keď sa začalo viac rozprávať o digitálnych technológiách. Hoci im vysvetľovanie funkcií AI spočiatku pripadalo ako niečo z iného sveta, obaja rýchlo pochopili, že to nie je nič strašné. „Táto umelá inteligencia je celkom trefa,“ smial sa dedo, keď sme si spoločne prezerali recepty. „Je to asi jednoduchšie, než som si myslel,“ dodal s úsmevom.
Možno som si naivne myslela, že budem tá, ktorá ich bude len viesť po tej digitálnej čiare. Ale v istom bode som zistila, že ma naučili niečo dôležité aj oni. Ich prístup k technológiám bol sentimentálny, ale zároveň akceptovali, že technika je len druhotný prostriedok, ako pokračovať v učení a vzájomnom zdieľaní času.
