Je tu ďalší týždeň s poviedkami, ktoré píše umelá inteligencia. Podnetné slová dnes poslala Paulína Kramárová, jej poviedku Naše mamy prečíta Přemek Boublík. Desať slov, na základe ktorých vznik, boli: pes, teda, môj, pretože, mačka, rýchlo, medzi, fíha, tenký a sníčky.
Naše mamy Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Paulína Kramárová, 10 slov: Pes, teda, môj, pretože, mačka, rýchlo, medzi, fíha, tenký, sníčky.
Naše mamy
Môj pes mi sedel pri nohách postele a díval sa na mňa tým svojím smutným pohľadom. Nechápal, čo sa deje, ale cítil, že niečo nie je v poriadku. „Teda, čo ti poviem…“ zašepkal som. „Pretože ak by si mohol hovoriť, asi by si ma utešoval, že?“
Mama ležala ticho, tvár jej osvetľovalo slabé svetlo. Aj mačka na komode pozorovala každý môj pohyb, akoby aj ona čakala, že sa stane zázrak.
„Ak chceš, môžeš ísť,“ povedala mama s jemným úsmevom. Ten úsmev bol taký tenký, až ma z neho bolelo srdce. „Nezabudni jesť a vyspi sa. Vyzeráš unavene.“
Stál som tam, neschopný slova. Fíha, prečo sa matky starajú o nás viac ako o seba, aj keď sotva dýchajú?
Nevedel som odpovedať. Všetko sa dialo príliš rýchlo, akoby som strácal pojem o čase. Cítil som sa uväznený medzi nádejou a strachom. „Zajtra bude lepšie,“ šepol som, aj keď som sám neveril.
„Sníčky sú na to, aby sme mali dôvod prežiť ďalší deň,“ povedala. Chcel som niečo povedať, ale slová neprichádzali. Pes len ticho sedel, mačka priadla a ja som pochopil, že niektoré veci sa nezmenia.
Matky nás vždy budú chrániť, aj keď samy slabnú.
