Autorom dnešných 10 inšpiratívnych slov na poviedku napísanú AI je Robo Takáč. Poviedka má názov Mám nápad na film a slová boli: most, už, pod, rýchlovarná, mätúci, vonku, sedemdesiaty, jeseň, došiel a anekdota. Číta Lucia Vráblicová.
Mám nápad na film
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Robo Takáč, 10 slov: Most, už, pod, rýchlovarná, mätúci, vonku, sedemdesiaty, jeseň, došiel, anekdota.
Mám nápad na film
Každý z nás má v živote niečo, čo by si zaslúžilo sfilmovať. V mojom prípade sú to momenty, ktoré dávajú zmysel až spätne.
Ako každé ráno v kuchyni mi spoločnosť robila iba blikajúca rýchlovarná kanvica. Vonku bola chladná jeseň a šírila pocit osamelosti. Vybavila sa mi stará anekdota, či ponaučenie: „Niekedy sa most objaví až vtedy, keď si pripravená vykročiť.“
Obliekla som si kabát a vyšla von. Nohy ma viedli k mostu na konci mesta. Bolo mi už jedno, kam idem. V hlave som mala mätúci pocit, že sa niečo končí a niečo sa začína. Všetky plány, všetky sny... zrazu boli len nejasnými obrysmi.
Všimla som si muža opretého o zábradlie. „Môžem sa pridať?“ opýtala som sa ticho.
„Samozrejme,“ odvetil a usmial sa. „Človek nikdy nevie, s kým sa na moste stretne.“
Mlčky sme stáli a sledovali rieku. „Viete,“ začala som, „blížim sa k sedemdesiatke a mám pocit, že som nikam nedošla.“
Muž sa zamyslel. „To sa stáva. Aj ja som si tým prešiel. Kým som si raz nepovedal, že stačí vykročiť.“
„A kam ste šli?“ spýtala som sa.
„Kamkoľvek,“ zasmial sa. „Mosty sú miesta, kde sa človek lúči so strachom.“
Chcela som mu poďakovať, ale už bol preč. Vrátila som sa domov a pod sklom na stole som sa zahľadela na starú fotografiu. Na nej stál ten istý muž. Môj otec, ktorý zomrel pred rokmi.
