Ján Bertold z Bratislavy nám poslal týchto desať slov: možno, my, pravdepodobne, jablko, medzi, nepoviem, ani, Košice, drak a pritom. Umelá inteligencia z nich vytvorila poviedku s názvom Spomienka detektíva, ktorú nám teraz prečíta Přemysl Boublík.
Spomienka detektíva Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ján Bertold, 10 slov: Možno, my, pravdepodobne, jablko, medzi, nepoviem, ani, Košice, drak, pritom.
Spomienka detektíva
Možno sa všetko začalo, keď som v ten večer sedel v kancelárii a zazvonil telefón. Krádež v múzeu.
Myslel som si, že to bude ďalší prípad, kde strávim dni hľadaním stôp. Ale mýlil som sa. Prípad som vyriešil do 24 hodín a skončil som na titulnej strane novín. Pamätám si ten článok dodnes. Stálo tam niečo ako: „Polícia v Košiciach zadržala páchateľa rekordne rýchlo.“ Spomínali aj, že páchateľ zanechal na mieste jasnú stopu – mapu mesta s vyznačeným miestom. A že to všetko viedlo k tomu hľadanému zlatému jablku. Ale pravda bola niekde medzi riadkami.
„A páchateľ si pritom myslel, že je dokonalý,“ čítal som v článku. No možno bol prefíkaný, ale urobil fatálnu chybu. Ani nevedel, že si všimnem tú drobnú ryhu na skle a odtlačok prsta.
Spomínam si, že novinár písal o „prešpekulovanom zlodejovi“ a uviedol: „Je to ako príbeh o rytieroch a drakoch, kde detektív Holub stál zoči-voči svojmu vlastnému drakovi – prefíkanému páchateľovi.“
A kde v tom príbehu som bol ja? Ktovie. Nikdy som sa nevnímal ako hrdina. My, detektívi, nie sme na to, aby sme žiarili v svetlách reflektorov. Ale čítal som ten článok a pousmial sa.
