Desať slov, ktoré poslal Peter Standa, stačilo umelej inteligencii na napísanie poviedky. Boli to slová: rieka, áno, vlastne, po, smerodajný, neviem, Ružena, tej, gól a aspoň. Poviedku Túžba cestovať číta Přemysl Boublík.
Túžba cestovať Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Peter Standa, 10 slov: Rieka, áno, vlastne, po, smerodajný, neviem, Ružena, tej, gól, aspoň.
Túžba cestovať
Áno, chcem cestovať po svete. Kto by nechcel? Možno raz zaparkujem karavan pri nejakej rieke v Nórsku a budem tam písať knihu.
„Prečo vlastne nejdeš?“ pýtali sa ma kamaráti. A ja som vždy našiel dôvod: „Nemám peniaze. Nie je správny čas. Moja stará mama Ružena by to neprežila.“ Jasné, že by prežila! Kedy som sa stal taký smerodajný vo výhovorkách?
Raz som si dokonca napísal zoznam miest, ktoré chcem navštíviť. Pozeral som na názvy, ktoré ani neviem poriadne vysloviť. „Aspoň že viem, kde sú,“ poviem si vždy, keď sa na zoznam pozriem.
Minulý týždeň som si sadol na pivo s kamarátmi. Každý musel povedať jednu vec, čo splní do roka. Keď prišiel rad na mňa, zaváhal som. A čo ak poviem „cestovať po svete“ a zase sa nikam nepohnem?
„Tak čo, frajer, kam vyrazíš?“ predbehol ma Jožo. „Do Chorvátska? Alebo aspoň k Dunaju?“ smial sa.
„Vieš čo? Idem,“ povedal som pevne.
Jožo vytreštil oči: „Čo? Kam?“
Usmial som sa. „Do Benátok. Aspoň na pár dní.“
A skôr než som stihol pochybovať, otvoril som mobil. Lístok na vlak do tej krásnej destinácie bol kúpený o pár minút. Kým kamarát neveriacky krútil hlavou, rezervoval som hotel priamo v centre a izbu nad kanálom.
„Hotovo. Tentokrát to už vlastne nemôžem odvolať,“ uškrnul som sa.
Prvýkrát som sa necítil ako ten, kto len sníva, ale ako strelec víťazného gólu.
