Dnešných desať slov nám poslala Petra Simonová. Umelá inteligencia z nej vytvorila poviedku Pes aristokrat. Číta Lucia Vráblicová.
Pes aristokrat
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Petra Simonová, 10 slov: esperanto, premyslený, do, pelech, snívanie, odtiaľ,
granule, smiešna, aj, rebro
Pes aristokrat
Stojím na pódiu a predstavujem si, ako by som vám rozprávala o dnešnom zážitku v reštaurácii – vzala som tam nášho psa. Ale viete, on nie je len taký obyčajný pes. Volá sa Aristoteles. Áno, dala som mu to meno, lebo, no… on vedie svoj život s eleganciou hodnou gréckej sochy. Samozrejme, v jeho predstavách.
Tak si tam teda sadneme – Aristoteles pokojne usadený pod stolom vo svojom pelechu. Príde čašníčka a s úsmevom sa pýta: „Dáme aj niečo pre vášho šľachtica?“ A ja sa len usmejem a poviem: „Prosím vás, on má vlastné granule, nech ich pekne spapá.“
Ale Aristoteles, nie! On na tie svoje granule pozerá, ako keby som mu pred nos hodila kamene. Začne sa tváriť, že on má svoje štandardy, a keď granule neprerástli minimálnu premyslenú kvalitu Michelinskej hviezdy, tak on ich teda nebude ani oňuchávať!
A tam, v tom momente, na mňa hodí ten svoj výraz. Tým svojím jemne skriveným pohľadom mi pripomenie, že jeho snívanie je vznešené, zatiaľ čo moje pokusy sú len… no, také smiešna snaha.
Sedím tam, ľudia naokolo nás sledujú, a ja mu vravím: „Aristoteles, drahý, tu nie si na dovolenke, žiadne menu, žiadne labužnícke pochúťky – len granule.“
Čašníčka sa len ticho zasmeje, Aristoteles sa urazene otočí a ja tam sedím, pokúšajúc sa zvládnuť tú situáciu bez toho, aby som sa rozosmiala. V duchu si hovorím: „Čo to len mám za psa? Čaká na jedlo ako nejaký jazykový mág – akoby rozumel esperantu alebo inej zvláštnej reči."
