Otec prežil gulag, nie však Víťazný február
Symbolom dvoch totalitných režimov, ktoré svojou ničivou silou poznamenali 20. storočie, sú nacistické koncentračné tábory a sovietske gulagy. Hrdina nášho dnešného príbehu Salvator Miglierini pomáhal chrániť iného človeka pred tými prvými, on sám však nakoniec skončil u tých druhých.
Príbeh Salvatora Miglieriniho zrekonštruovala naša redaktorka Soňa Gyarfašová z dobových archívov a najmä spomienok jeho syna Aristida, ktorý je tiež rozprávačom nášho dnešného príbehu.
O zhmotnení stalinského zla a teroru napísal svoje najsilnejšie knihy ruský spisovateľ Alexander Solženicyn. A na konci vojny prešli týmto peklom aj mnohí Slováci, ktorých ako nevinných ľudí na práce do gulagov násilne a bezprávne odvliekli vojská NKVD. Dodnes neexistujú ich presné štatistiky. Podľa odhadov z fragmentov z moskovských archívov stratilo takto krátko po vojne, teda v atmosfére nádeji na krajší, lepší a spravodlivejší svet, svojich blízkych približne osemtisíc rodín.
O svojho otca Salvatora Miglieriniho takto prišla aj jeho rodina. Bývalí gardisti a kolaboranti, ktorí si chceli zachrániť vlastnú kožu, udávali NKVD iných ľudí, a tak sa dostal do transportu do gulagu aj on. Jeho syn Aristid si dodnes pamätá svoje pocity, keď sa dozvedel o tom, ako sa stratil ich otec. „Môj otec Salvator Miglierini bol odvlečený z Humenného na Donbas. Ja som mal vtedy 17 rokov. Keď sme sa dozvedeli, že ho vzali NKVD, tak sme išli ho hľadať. V treskúcej zime, bol január, ale nikto nevedel, kde je."
Salvator Miglierini bol však jedným z mála ľudí, ktorým sa podarilo získať zo stalinských gulagov spiatočný lístok a vrátiť sa k svojej rodine a do rodnej krajiny. „Zomieranie tam bolo na dennom poriadku. Otec spomínal, že v jeho náručí zomrel práve môj učiteľ latinčiny zo Spišskej Novej Vsi. Mal šťastie, domov ho poslali v prvom transporte 6. decembra. Keď som ho videl, ani som ho nepoznal. Šedivý, schudnutý, zdal sa mi, ako by to bol starý otec," spomínal Aristid Miglierini.
O príbehoch tých, ktorým sa podarilo vrátiť do rodnej krajiny, sa dlhé desaťročia hovoriť nesmelo. V príbehu Salvatora Miglieriniho zaujme aj obrovská vnútorná sila. Ani po návrate domov sa nebál prejaviť svoj nesúhlas s nastupujúcim komunistickým režimom. Začal sa angažovať proti komunistom, aby v Československu nenastali podobné pomery ako v Sovietskom zväze a kritizoval aj sociálnych demokratov na čele so Zdeňkom Fierlingerom, ktorí sa rozhodli s nimi spojiť. Krátko po Víťaznom februári sa však rodina dozvedela strašnú správu, na ktorú dodnes nenachádzajú odpovede. Svojho otca našli ležať pod schodami. Mŕtveho s rozrazenou hlavou.
„Ak nás niečo mrzelo v tejto otcovej záležitosti, že sa vlastne do dnešného dňa nevyšetrila ani príčina jeho odvlečenia, ani jeho smrti," hovorí jeho syn Aristid Miglierini.
Vypočujte si s nami príbeh starej talianskej kamenárskej rodiny Miglierini, ktorá našla na konci 19. storočia novú vlasť práve na území dnešného Slovenska a do ktorej príbehu sa o niekoľko desaťročí navždy zapísal nastupujúci komunistický režim. Reláciu o príbehu rodiny pripravila redaktorka Soňa Gyarfašová.
Osudy rodiny Miglierini
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
