Hrdina Osudov napísal tri knihy, v ktorých zachytil dejiny a
postavy svojho detstva. O svojom nedobrovoľnom pobyte vo vojenských
táboroch nútených prác v 50.rokoch však nenapísal doteraz. Je to 93-ročný
Karol Bartek. Jeden z bývalých pétepákov, ktorých prezývali aj čierni
baróni.
Legendárny film nakrútený podľa literárnej
predlohy českého spisovateľa Miloslava Švandrlíka vyvoláva predovšetkým
smiech cez slzy. No skutočnosť, ktorou bola inšpirovaná, však vtipná
podľa priamych pamätníkov rozhodne nebola. Jemu sa ešte aj dnes, po
rokoch, tlačia pri príbehoch z vojenských táborov nútených prác do očí
slzy.
Náš dnešný hrdina Karol Bartek sa tam dostal ako 27-ročný
na prevýchovu ako mladý otec rodiny, mal vtedy ročného syna a manželku,
ktorých musel nechať bez zabezpečenia. S otázkou, ako dlho to celé
potrvá. Vtedy sa hovorilo aj o tom, že skončia na Sibíri.
Podobne ako desaťtisíce iných pre režim nespoľahlivých ľudí ho obliekli
do uniformy Wehrmachtu, ktorá mu bola z duše odporná. A na plecia mu
dali čierne výložky.
"Nevedel som vtedy, kam idem. Bola to malá
dedinka Zdechovice. Keď som tam cestoval a pýtal som sa na cestu,
vojak, ktorý mi ukazoval smer, mi povedal - keby som bol na tvojom
mieste, radšej sa zastrelím," spomína Karol Bartek na zlú predtuchu.
Tu ich privítal skutočne netypicky kapitán Kadleřábek. "Vy ste
protištátne živly, nepriatelia pracujúcej triedy. Vy nie ste ľudia, Vy
ste kusy."
Na jeho slová si spomenul ešte niekoľkokrát. Pri
ťažkej práci v kameňolome a bani, kam ich poslali bez akejkoľvek
prípravy, mu tam zahynuli štyria kamaráti.
"Kamarátovi, ktorého
v bani privalilo, dali do truhly kameň, a tak ju poslali rodičom domov.
Ďalší traja, ktorí zahynuli pri práci v kameňolome, nedostali ani
vojenské pocty. A náš veliteľ nám nedovolil ani to, aby sme sa mohli s
nimi rozlúčiť."
Najhoršie bolo, že im velitelia stále dávali
najavo, že sú menejcenní ľudia. V tejto situácii sa snažil Karol, ktorý
bol najstarší, svojich spoluvojakov podržať, ako sa dalo.
Najťažším tu nebola práca, na ktorú neboli vôbec pripravení. Náš hrdina
si spomína, že na tom celom ich najviac ťažil pocit nespravodlivosti –
že sa sem dostali ako celkom nevinní ľudia, no cítili sa ako tí najhorší
hriešnici.
Dnes hovorí, že aj v týchto podmienkach sa snažili
zachovať si svoju dôstojnosť. A aj to ťažké premeniť na niečo dobré.
Pomáhala im v tom kultúra a umenie.
"Nacvičili sme si viac
hier. S jednou boli naši velitelia mimoriadne spokojní. Hral som tam
amerického dôstojníka v Plzni, nohy na stole, koňak na stole. My sme to
brali ako recesiu, no v tom čase sme za to vyhrali dokonca televízor,"
smeje sa.
Vypočujte si s nami životný príbeh nášho hrdinu
Karola Barteka, ktorý prešiel ako takzvaný čierny barón vojenskými
tábormi nútených prác, nálepka bývalého pétepáka ho sprevádzala životom a
jej tieň cíti ešte aj dnes.
Dnes stále myslí na priateľov, ktorí v ptp zahynuli. Ale aj na kamarátstva, ktoré tam vznikli, práve tie totiž pretrvali.
Pán Bartek, ktorý má 93 rokov a okrem iného napísal niekoľko kníh o
histórii, sa roky aktívne zúčastňoval aj podujatí Konfederácie
politických väzňov, kde si pripomínali s priateľmi neslávnu históriu
50.rokov komunistického režimu, na ktorú by sa nemalo zabudnúť.
Práve tam vznikla aj fotografia s redaktorkou Soňou Gyarfašovou.
Osudy Karola Barteka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
