Za svoj odboj počas druhej svetovej vojny získal vyznamenanie od
anglickej kráľovnej aj od jedného z najvýznamnejších spojeneckých
veliteľov maršála Montgomeryho. Komunisti ho vyznamenali ťažkými kriminálmi a pracovnými tábormi .
Pri blížiacom sa 75. výročí konca druhej svetovej vojny by sme vám v našej relácii chceli predstaviť výnimočný príbeh výnimočného človeka.Generálmajor Anton Petrák patril k najvýraznejším osobnostiam československého odboja. Vyznamenal sa ako legendárny veliteľ najmä pri Dankirku, za čo ho vyznamenal jeden z kľúčových spojeneckých veliteľov počas druhej svetovej vojny Bernard Montgomery a neskôr anglická kráľovná Alžbeta II.
On sám o sebe skromne hovorieval predovšetkým, že je demokrat. "Patrím ku generácii, ktorá v minulom storočí po prvej svetovej vojne dostala do vienku štát, v ktorom Slováci a Česi žili spoločne. Učili sme sa žiť v demokracii a tolerancii. Po stránke národnostnej, náboženskej i politickej. A to všetko pod mravným vedením zakladateľov štátu Masaryka, Beneša a Štefánika. V duchu československých légii."
A
práve príbeh československých legionárov, ktorí vybojovali republiku, ho
inšpirovali aj v jeho ceste do protifašistického odboja. Tam odchádzal
krátko po svojom dobrom priateľovi generálovi Rudolfovi Viestovi."
Ešte pred svojim odchodom z Československa stihol náš dnešný hrdina požiadať o ruku dievča, s ktorou sa v tých turbulentných časoch zoznámil. "Ja som v Petržalke slúžil, ona bývala. Chodila do Sokola, tam boli všetko krásne dievčatá, ale ja som si vybral tú najkrajšiu. Vtedy sme si vymenili prstene, na znak toho, že to myslím vážne, som jej dal prsteň mojej matky," spomínal Anton Petrák. V tom čase už Petržalka pripadla k nacistickej Tretej ríši, po Slovensku pochodovali suroví gardisti a Hitler nakoniec rozbil Československo. On vedel, že sa tomu nesmú len prizerať a proti zlu musia aj bojovať. Pred odchodom sa rozlúčil ešte so svojou snúbenicou.
"Povedal som jej, Hitler vojnu prehrá. Vojna nepotrvá viac ako dva roky a my to nejako vydržíme. Aspoń sa ukáže, či k sebe patríme alebo nie." Generál Anton Petrák odišiel dobrodružne cez Juhosláviu, Grécko, Turecko, Sýriu a Bejrút na francúzsky front, kde pôsobil ako veliteľ a neskôr po dobytí Francúzska do Veľkej Británie.Zúčastnil sa výsadkárskeho výcviku, no vyznamenal sa najmä pri kľúčových bojoch pri vylodení spojencov Normandii a pri Dankirku, čo bolo dôležitým medzníkom v bojových operáciach. O svojich vojenských úspechoch však hovoril len skromne.
"Snažil som sa vždy, aby som splnil svoju úlohu." Najväčšou radosťou bolo, keď sa vrátil domov a znova sa stretli so svojou snúbenicou. "Napísal som jej list. Som zdravý, šťastný, vrátil som sa ako štábny kapitán.Ak máš záujem, daj vedieť," spomínal s tým, že ich puto nezmenilo ani šesťročné odlúčenie. "Keď má človek vôľu a je rozhodnutý, prekoná všetko. V decembri 1945 sme mali svadbu.a na konci roka sa narodila naša dcéra," spomínal. Vtedy si sľúbili, že ich už nič nerozdelí. No prišiel Víťazný február a bojovníka, ktorý sa vyznamenal na frontoch druhej svetovej vojny, vyznamenali komunisti surovými bitkami pri výsluchoch a ťažkými kriminálmi a pracovnými tábormi v 50.rokoch.
Odsúdili ho až v dvoch vykonštruovaných procesoch. "To viete, my bojovníci zo západu sme boli pre nich kriminálne živly," spomínal.
Hoci 40 rokov bol pre režim človekom druhej kategórie, on sa nikdy nenechal zlomiť. "Dovolím si tvrdiť, že všetky tie zlé posudky od Štátnej bezpečnosti, ktoré o mne kolovali, mi slúžia ku cti," hovoril presvedčene človek, ktorý sa dočkal skutočného vyznamenania až po nežnej revolúcii. Za jeho odboj ho ocenila anglická kráľovná, francúzski prezidenti Francoise Mitterand aj Jacques Chirac, najvyššie štátne vyznamenanie získal na Slovensku aj v Čechách. On sám však tvrdil, že jeho najväčším vyznamenaním bola jeho manželka, ktorá prežila šesťročné odlúčenie počas vojny aj desaťročia komunistických perzekúcii.
A hoci náš dnešný hrdina Anton Petrák tu už s nami nie je - zomrel v roku 2009 vo svojich 96 rokoch, sprítomníme si ho vďaka jeho životopisnej knihe, nášmu rozhlasovému archívu aj svedectvu zachytenému Ústavu pamäti národa, v spolupráci s ktorým naša dnešná relácia vzniká.Vypočujte si s nami rozprávanie generála Antona Petráka, ktoré sme zrekonštruovali aj vďaka Ústavu pamäti národa, v spolupráci s ktorými táto relácia vznikala a samozrejme z nášho rozhlasového archívu. V roku 2005 zaznamenala svedectvo generála Petráka a jeho manželky Rudolfíny Petrákovej aj naša kolegyňa Gabika Horečná. Portrét generála Petráka, ktorý bol roky nespravodlivo zabudnutý pripravili pri 75. výročí konca druhej svetovej vojny Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Zdroj foto: Životopisná kniha generála Antona Petráka Anglán
Osudy generála Antona Petráka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
