V piatok 2. októbra zomrela vo veku 93 rokov uznávaná výskumníčka, profesorka neurobiológie a rodáčka zo Slovenska Gerta Vrbová, rodená Sidonová. V našich Osudoch sme jej preto venovali ešte jednu spomienku.
Gerta bola zároveň prvou manželkou Rudolfa Vrbu a jednou z prvých ľudí, ktorí sa dozvedeli o vzniku správy Vrbu a Wetzlera.
V lete 1944 zúrila druhá svetová vojna a na brehu Dunaja, ako sa tiahlo bratislavské lido, sa stretli dvaja mladí ľudia, pre ktorých sa iba na okamih zastavil čas.
Videli sa po piatich rokoch celkom zmenení. Ona mala za sebou strastiplný útek do Maďarska a späť, on ešte ťažšiu cestu.
Keď Gerta Vrbová stretla svoju bývalú platonickú lásku Rudolfa Vrbu, všimla si, že mal na ruke vytetované číslo. A vtedy jej povedal o tom, čo prežil.
Stala sa tak jedným z prvých svedkov, ktorí sa dozvedeli o vzniku správy Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu.
Desivej výpovede, ktorá svetu odhalila, čo sa deje za ostnatým drôtom nacistických koncentračných táborov - o plynových komorách v Osvienčime, ale aj masovom zabíjaní ľudí.
Správa, ktorá obletela svet, sa dostala k Spojencom i pápežovi a dodnes je jednou z najsilnejších výpovedí o tom, aké zločiny nacisti počas druhej svetovej vojny spáchali.
To, že Gerta Vrbová o správe vedela, ovplyvnilo aj jej život.
Uznávaná neurobiologička roky žila v Londýne a v mysli sa stále vracala k babičke a obom svojim rodičom, ktorých počas holokaustu stratila, aj k tomu, čo s Rudolfom Vrbom prežili a prečo už nemohli byť spolu. Jej príbeh zachytila redaktorka Soňa Gyarfašová.
O svojom príbehu napísala Gerta Vrbová tiež dve knihy - tom, ako prežila holokaust hovorí v knihe Komu veriť, koho oklamať a o svojom povojnovom sklamaní a úteku z komunistického Československa zasa v knihe Zradená generácia.
Spomienkové Osudy Gerty Vrbovej Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zdroj fotografie: Archív pani Gerty Vrbovej