Príbeh 101-ročného bojovníka proti Mussolinimu
Len nedávno, 4. januára, oslávil 101 rokov. V živote nášho hrdinu, ktorého príbeh Vám predstavíme, sa premieta celé dobrodružné storočie. Narodil sa v čase, keď končila španielska chrípka, bolo dva roky po prvej svetovej vojne a na mape už existovala Československá republika.
Práve Masaryk a Štefánik boli ľudia, ktorí reprezentovali jeho ideály.
„Príďte kedykoľvek. Ja mám dosť času. Jedine na tej mojej motorke jazdím po meste. Ale teraz je aj tak pokazená," hovoril mi do telefónu vtedy ešte 100-ročný pán František Marek, keď sme si dohadovali spolu náš rozhovor.
Bolo to v júli, keď sme sa stretli v Žiline, meste, kde prežil takmer celý život.
Dnes je pravdepodobne jeden z posledných dvoch žijúcich spomedzi protifašistických bojovníkov, ktorí bojovali v Taliansku proti Mussolinimu.
„Nikto z mojich kamarátov už nie je," konštatuje, keď nám ukazuje ich fotografie a hovorí ich životné príbehy. Prešli spolu strastiplnú cestu.
Už ako mladí chlapci, študenti priemyslovky v Bratislave nesúhlasili s celým dianím. „Najmä Nemcov a gardistov bolo cítiť, ako sa všade rozťahovali," hovorí. Jeden z nich ho raz zastavil v centre mesta.
„Nie si ty Žid?" skúmal mu nos a okuliare. Vtedy krútil hlavou nad všetkým, čo sa deje, nad celou tou zvláštnou dobou a prenasledovaním ľudí, ktorých poznal.
Skončil školu. A povolali ho na východný front. „Každé ráno sa len zistilo, o koľko je nás menej," spomínal na to, ako viacerí vojaci dezertovali.
Jemu sa to podarilo až v Taliansku, kam ich prevelili. Pôsobil u partizánov v Ríme aj vo Verone, pomáhal im okrem iného získavať zbrane.
Nakoniec ho na konci vojny zatkli Nemci a skončil vo väzení. Spomínal si na to, ako v dome oproti väzeniu ľudia spievali - vyspevovali postup angloamerických vojsk. A tak väzni mali aj v tých ťažkých časoch nádej. Hrozil mu trest smrti, ale nakoniec bolo všetko inak. Prežil.
Na vlastné oči ešte videl na železnej konštrukcii visieť mŕtve telo Mussoliniho, s ktorým sa na konci vojny porátal jeho vlastný ľud.
„Pamätám si jednu zhrbenú starenku, celú v čiernom. Vystrelila šesť striel, neviem už či do vzduchu alebo na mŕtve telo Mussoliniho.Tá vtedy kričala a plakala, to máš za mojich šiestich synov. "
Po vojne pracoval ako učiteľ, v roku 1956 smeroval od učiteľstva k pozemným stavbám.
Pýtame sa ho, aké je to prežiť celé jedno storočie, veď stovku oslavoval v januári.
„A viete, ako rýchlo to ubehlo?" usmieva sa. Jeho recept na dlhovekosť je "nehnevať sa".
Hnevá ho len pohroma (korona), ktorá prišla, lebo prerušila všetky vzťahy. "Kedysi sa kdekto za mnou zastavil, dnes sa mnohí asi boja," hovorí so smútkom.
No verí, že čoskoro sa zasa všetko na dobré obráti.
Reláciu o jeho životnom príbehu pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Osudy Františka Mareka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
