Prvá úloha
Vo štvrtok 21.januára zomrela známa divadelná herečka a laureátka najvyššieho štátneho vyznamenania pani Dalma Špitzerová.
V našej najbližšej relácii si pripomenieme jej silný príbeh. Budete si môcť vypočuť spomienky pani Dalmy ešte raz.. Herečka, ktorá si zahrala prvú úlohu v čakárni na smrť, odkiaľ odchádzali transporty do Osvienčimu.
Desaťročia tešila svojím umením na divadelných doskách obecenstvo krásna herečka Dalma Špitzerová. Po boku Františka Dibarboru pôsobila na Novej scéne či s Milanom Lasicom v legendárnom Tatrakabarete, ktorý sa stal pojmom v 60. rokoch minulého storočia. Svoju prvú úlohu si však zahrala na divadelných doskách už oveľa skôr. Bolo to v nováckom zbernom tábore, ktorý sa stal v čase druhej svetovej vojny čakárňou na smrť. V malom táborovom divadle tu hrali židovskí väzni Čapkovu Vec Makropulos. Hru o nesmrteľnosti a večnej túžbe po živote.
„Keďže človek bol stále v tieni smrti, aby človek sa nezbláznil, tak sme si hrali divadlo. A bol tam jeden režisér a ja už som pomaly mala sedemnásť, tak som išla za ním a hovorím, prosím Vás, mňa obsaďte do Veci Makropulos. Hoci nechcel, pretože som bola strašne mladá, uprosila som ho, skúste to so mnou. My sme tú Vec Makropulos hrali. A on mi povedal, počúvaj, ty si taký talent, že keď to prežiješ, choď na školu, do divadla a začni hrať," spomínala samotná Dalma Špitzerová.
Mladá Dalma však očarila nielen režiséra, ale aj jedného z ďalších väzňov tábora - svojho budúceho manžela, novinára a spisovateľa Juraja Špitzera. Ako jedna z mála vedela, že okrem ich lásky, sa tu rodí aj tajný táborový odboj a väzni zhromažďujú v tábore zbrane.
Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, napriek nesúhlasu svojej lásky sa doň zapojila aj ona. Najskôr bola na tlačovom oddelení kapitána Jegorova, potom medzi ruskými partizánmi. „Bola zima a nosila som taký overal, mysleli si, že som chlapec. A tak ma volali Malčík. Ale raz, keď vyšlo slnko, rozpustila som si vlasy a vtedy jeden z nich hovorí - smotrík, to devuška. Ale tak si na mňa zvykli, že mi dali pokoj našťastie," hovorí s úsmevom.
Po vojne si so svojím budúcim manželom museli k sebe hľadať cestu, obaja stratili svojich najbližších. A keď ju už ako známu herečku oslovil v máji 1968 bývalý minister vnútra vojnového Slovenského štátu Alexander Mach, nedokázala napriek všetkému cítiť nenávisť.
Veľkou láskou bolo celý život pre ňu divadlo. S pani Dalmou sa stretla naša redaktorka Soňa Gyarfašová, ktorej prezradila aj to, že keď sa pozerala späť, myslela si, že vo všetkom v jej živote jej pomáhala jej pevná vôľa. „Vždy, vždy som bola optimista," hovorila.
Spomienkové Osudy Dalmy Špitzerovej
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
