Hrdinka nášho najbližšieho príbehu oslávila v uplynulých dňoch, koncom marca okrúhlych 95 rokov a dnes je už poslednou ženou zo Slovenska, ktorá prežila kedysi stalinský gulag.
Dostala sa tam ako nevinné dievča v čase, keď mala čerstvých 18 rokov – bolo to práve v období veľkonočných sviatkov a do trestaneckých táborov prišla po strastiplnej ceste v nákladných vagónoch presne 5. apríla 1945. Vtedy sa už začínala jej vlastná krížová cesta...
Jediným dôvodom bol jej nemecký pôvod.
"Kapitán prišiel dnu a čítal. Štefan, Andrej, Anna, obliekať sa a idete s nami. Mama tá nemohla, rovno omdlela..."
Takto živo si spomínali jej mladší brat Štefan a samotná Anna ešte na moment, keď k ním do domu krátko po oslobodení prišli sovietske vojská NKVD.
Ich príbeh hovorí aj o tom, ako sa mohol obyčajný človek počas minulého storočia dostať do nemilosrdného súkolia dejín. Cez ich rodnú Chmeľnicu blízko Starej Ľubovne, v ktorej žilo už storočia nemecké obyvateľstvo, sa na konci vojny prehnali hneď dve armády.
Najskôr tá nemecká, ktorá im zobrala otca.
Len krátko po nich prišli ruskí osloboditelia, tých však sprevádzali sovietske vojská NKVD.
Zatiaľ čo jej mladším súrodencom, 14-ročnému Štefanovi a 16-ročnému Andrejovi, sa podarilo pred deportáciou vyhnúť, Annu vojaci zobrali.
Anna skončila s desiatkami obyvateľov Chmeľnice v transporte do sovietskeho gulagu.
"Transport zastal v Artimovsk. Teraz si predstavte, po tých dlhých dňoch v dobytčom vagóne, niektorí nemohli chodiť. Ale nič to, zostali ležať na ceste a my sme išli ďalej..."
Tu ju Annu čakala jej osobná krížová cesta.
Umieranie tu bolo dlho súčasťou ich životov.
"To nie jeden, ale desiatky ľudí zomreli za deň. V lese ich zahrabali a tam niekde ležia," spomínala Anna.
No tá krehká dievčina to prežila...
A hoci sa jej nakoniec podarilo vrátiť späť a stretnúť s tými najbližšími, šťastie ju doma rozhodne nečakalo.
Ich nemecký pôvod sa stal pre nich krátko po vojne akýmsi Kainovým znamením. Práve vtedy bol v plnom prúde v Československu pohon na nemecké obyvateľstvo a vo svojej rodnej krajine sa stali nepriateľmi.
Pochopiť museli aj to, čo znamená nenávisť. A zmieriť sa s tým, že mnohí, ktorí boli ich priateľmi sa celkom zmenili.
Vo svojom rozprávaní často prízvukovali, že to neboli cudzí, ale domáci a dobre známi ľudia.
Naša dnešná rozprávačka Anna Zavadská, rodená Pleštinská však musela prežiť ešte viac skúšok.
A v celej tejto ťažkej situácii pomáhali dnes už 95-ročnej Anne aj dvaja mladší bratia – aj preto nám spoločný príbeh jej rodiny rozpovie spolu so svojim o päť rokov mladším bratom Štefanom Pleštinským, ktorý jej bude oporou nielen v týchto ťažkých spomienkach, no oporou jej bol po celý život.
Reláciu o jej životných osudoch, ktoré pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský, prinášame krátko po jej 95.narodeninách - v čase, keď je poslednou žijúcou odvlečenou z Chmeľnice a tiež poslednou žijúcou ženou zo Slovenska, ktorá prežila sovietsky gulag.
Autorka: Soňa Gyarfašová; Foto: Archív rodiny
