Pred pár dňami - 27.apríla sme si pripomenuli sto rokov od narodenia významného filmového kritika Pavla Branka. A hoci už dnes nie je medzi nami, spomenieme si naňho v Osudoch, ktoré písalo 20. storočie.
Pavel Branko sa narodil 27.aprila 1921 a v tichosti odisiel len minuly rok 17. augusta 2020 vo veku 99 rokov.
Stál u nás pri zrode filmovej publicistiky a kritiky. Veď film bol jeho láskou. Ale ako publicista sa prejavil už v odboji - proti fašizmu začal bojovať vďaka peru, papieru a cyklostylu, začal totiž vydávať odbojové noviny.
S priateľmi Pavlom Blahovcom, Vladom Scharfsteinom, Viliamom Zábojníkom a Milošom Uhliarikom rozhodli, že budú bojovať proti rozpínajúcemu sa fašizmu silou slov a založia odbojový časopis Mor ho.
„Tak som sa stal asi najmladším šéfredaktorom odbojového časopisu, ktorý vyšiel iba vo dvoch číslach," spomínal.
Odhalila ich totiž tajná služba Slovenského štátu Ústredňa Štátnej bezpečnosti, nasledovali výsluchy a monsterproces v roku 1942, kde padli dokonca dva rozsudky trestu smrti. Nikdy neboli vykonané a oni skončili v nitrianskej väznice.
Utajiť sa podarilo aj pri ťažkých výsluchoch Pavla Scharfsteina a Vlada Blahovca. „Oni zostali na slobode a padli v povstaní.
Možno, keby som ich prezradil, vojnu by prežili tak ako ja a nemohol by som sa im pozrieť do očí. Takto som im umožnil ďalší odboj, čo ich vlastne priviedlo k smrti," spomínal Pavel Branko.
Aj oni v nitrianskej väznici čakali na oslobodzovaciu akciu.
„V tom čase personál väznice veľmi dobre vedel, že misky dejín sa nakláňajú na druhú stranu a tých, ktorých tam väznia, možno raz budú vysokí potentáti.
Cely mali otvorené dvere, mohli sme chodiť z cely do cely. Nosili nám noviny aj to, čo v tých novinách nebolo, takže sme vedeli, keď vypuklo povstanie. My sme v tom čase oblečení aj obutí spávali, aby sme mohli ísť do boja," spomínal Pavel Branko.
Keďže k povstaniu sa však nepridala nitrianska posádka plukovníka Jána Šmigovského, oslobodzovacia akcia sa nekonala a ich dal režim Slovenského štátu najskôr do rúk gestapa. Len tri mesiace pred koncom vojny putovali do Mauthausenu.
„V tom zmysle to boli preteky s časom, že aj slepý už musel vidieť, ako tá vojna skončí. Ak sa dočkáte oslobodenia, tak hádam nejako prežiješ," spomínal Pavel Branko na Mauthausen, ktorý oslobodila americká armáda, a ako hovorí, do koncentračného prišla akoby na misiu na inú planétu.
Po vojne sa začal venovať písaniu o filme. V roku 1949, v čase, keď do nej väčšina ľudí vstupovala, vystúpil z komunistickej strany - na protest proti jej metódam a spôsobom.
Až do roku 1956 prestal o filme písať, druhýkrát sa odmlčal príchodom normalizácie, keď dostal na 20 rokov stopku publikovať pod svojím menom.
Pavel Branko napísal o svojom živote aj knihu s príznačným názvom Proti prúdu.
102105021005;gyarfasova;Osudy-Pavbran100 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autorka: Soňa Gyarfašová; Foto: Archív Pavla Branka
