Sudca, ktorý v päťdesiatych rokoch nechcel súdiť, a tak ušiel za železnú oponu.
V týchto dňoch si pripomíname aj 100 rokov od založenia Komunistickej strany Československa. K jej najtemnejšiemu a najtragickejšiemu obdobiu pôsobenia patria aj päťdesiate roky minulého storočia - justičné vraždy a politické procesy.
Práve preto si aj toto neslávne obdobie pripomenieme v našej relácii cez príbeh sudcu, ktorý nechcel byť súčasťou systému.
Rozprávač nášho najbližšieho príbehu pôsobil v temných 50. rokoch komunistickej totality v Československu ako sudca.
„My sme sa báli jeden druhého. Problém bol v tom, že som bol súčasťou systému. Hoci som bol civilný sudca a staral som sa o rozvody či dedičstvá, aj civilné súdnictvo malo v tom čase nepekné politické tlaky. A ja som sa stále bál, že raz aj mňa budú chcieť prinútiť urobiť nejaké svinstvo. Stále som sa pýtal, či by som mal dosť sily odmietnuť," spomínal v rozhovore, ktorý s ním nahrala Soňa Gyarfašová.
Ako jej povedal, to, čo z ľudí robil režim, v ktorom žili, videl na svojom prvom pôsobisku, kde stretol obávanú prokurátorku Ludmilu Brožovú-Polednovú, ktorá žiadala a nakoniec aj dosiahla trest smrti pre českú odbojárku Miladu Horákovú.
„Jeden môj priateľ, prokurátor, mi raz povedal, že v tejto krajine sú iba dva druhy ľudí. Tí dobrí herci a tí zlí herci," spomínal.
Pravú tvár 50. rokov mu však ukázal aj pobyt medzi takzvanými čiernymi barónmi, kam sa dostal krátko po škole.
„Prišiel tam istý Tomáš Frejka, syn popraveného Frejku z procesu s Rudolfom Slánskym. Keď súdili jeho otca, syn písal list Štátnemu súdu a žiadal, aby mu otca obesili, že to žiadny otec nie je. Potom ho poslali k nám, čiernym barónom. Keď som sa potom pýtal: Prečo ste to tomu človeku urobili a ešte ho sem k nám dali? Oni mi na to hovorili: Tomu by ste chceli veriť, keď udal vlastného otca? Veď ten by udal aj partaj, keby mohol."
Náš hrdina Oto Ulč sa stal z čierneho baróna sudcom 50. rokov a aj preto, čo videl, bol jedným z tých, ktorí sa rozhodli ujsť cez železnú oponu - v čase, keď ešte nebol postavený múr medzi východným a západným Berlínom. A neskôr sa rozhodol odísť až za oceán do Ameriky.
„Mojím sponzorom sa tu stala kňažná Lýdia Tolstoj, vnučka známeho spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého. Pýtal som sa jej, keď som prišiel, tak kam ma pošlete študovať? A ona hovorí - nikam. To sa musíte rozhodnúť sám, teraz ste v slobodnom svete. A máte zodpovednosť za vlastné rozhodnutia."
Vypočujte si s nami nevšedný príbeh bývalého československého sudcu, ktorý ušiel na západ za slobodou. A tam už reportoval zo Slobodnej Európy, začal písať knihy, vyštudoval druhú vysokú školu a našiel najlepšieho priateľa aj životnú lásku, s ktorou prešli takmer celý svet.
102105161005;gyarfasova;Osudy-Oto Ulc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autorka: Soňa Gyarfašová; Foto: súkr. archív. O.U.