Našou hrdinkou bude krehká žena, ktorá kedysi veľa stratila, no ešte viac našla. Keď ju odvážali do neznáma ozbrojenci so samopalmi, nevedela, že je to naposledy, čo vidí svoju mamu.
No nikdy by si nepomyslela, že ona sama sa raz stane druhou mamou - pre deti, ktorí chcel komunistický režim celkom dostať z očí verejnosti.
Sestrička Aquinata, ktorá sa narodila v roku 1928, sa pre duchovnú cestu rozhodla nielen ešte v detstve - nielen vďaka svojej mame, ktorá ju k tomu viedla.
Ovplyvnili ju najmä hrôzy, ktoré videla v jej rodnej Petržalke. Tá sa stala po Mníchovskej dohode súčasťou nacistického Nemecka.
Ako dievča, ktoré malo cit pre knihy a umenie, si vysnívala duchovnú cestu - nielen pod vplyvom svojej mamy, ale tiež reality, ktorú zažívala.
Nespravodlivosť totiž neskončila ani po vojne, keď v Petržalke prebiehalo účtovanie s nemeckým či maďarským obyvateľstvom.
V tom čase už bola rozhodnutá, že zloží rehoľné sľuby a vstúpi medzi sestry notredamky. Doba však podobným rozhodnutiam nepriala a krátko po komunistickom prevrate prišla akcia R, kde sestry odvážali ako zločincov.
Skončili pri ťažkej práci vo fabrikách, pri neživých strojoch. Ona však túžila pracovať v duchu svojho poslania so živými ľuďmi. O niečo neskôr sa však v Československu zakladali aj ústavy pre mentálne hendikepované deti.
Tie chceli komunistický režim odstrániť z očí verejnosti a podmienky tu boli zo začiatku hrozné. Ako ústavy mali slúžiť aj rôzne polorozpadnuté budovy. Kúsok od budovy, kde mal sídliť ich ústav, napríklad odstreľovali cement.
Rehoľné sestričky, ktoré sem poslali, však zobrali túto misiu vážne a začali sa týmto deťom venovať so všetkou starostlivosťou. Pokroky u mnohých na seba nenechali dlho čakať.
Ona sa v tomto čase listom dozvedela, že už nikdy neuvidí svoju vlastnú mamu.
S o to väčšou láskou sa chopila vtedy svojho poslania. A vtedy prišla aj na to, že svoju duchovnú cestu si napĺňa aj tam, hoci inak, ako si vysnívala. Deti jej hovorili mama a ona ich vnímala ako vlastné.
Vypočujte si s nami príbeh rehoľnej sestry Aquinaty, vlastným menom Rozálie Nagyovej, ktorý zaznamenali dokumentaristi z Ústavu pamäti národa, v spolupráci s ktorým tento diel našej relácie vzniká.
Reláciu o jej životných cestách pripravili už tradične Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Je to zároveň príbeh ženy, ktorej mala neslobodná doba zabrániť, aby kráčala po svojej vysnívanej ceste. No ona dokázala nájsť v každom momente svojho života hlbší zmysel aj svoje vysnívané poslanie.
Osudy sestry Aquinaty Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Fotografia: Archív sestry Aquinaty, nahrávku s ňou nám do tejto časti relácie poskytol Ústav pamäti národa
Autorka: Soňa Gyarfašová; Foto: súkr. arch. R.N.
