Osudy Anny Šestákovej - k najvyššiemu štátnemu vyznamenaniu

Príbeh našej pani Anny, ktorý si krátko po jej ocenení a oslave 103.narodenín pripomenieme aj v našej relácii, sa začal písať ešte za cisára pána - v časoch Rakúsko-uhorskej monarchie. Bolo to presne 2.júla 1918.

No vyrastala zároveň s prvou Československou republikou.

„Narodila som sa ešte štyri pred vznikom Československej republiky, som osemnásty ročník tak ako republika, ako moja vlasť. Pán prezident Masaryk povedal, potrebujeme 50 rokov na to, aby sme vybudovali republiku. Žiaľbohu, nebol na to čas. A potom už všetko, čo za tým nasledovalo, to bolo hrozné.“

Demokratické ideály z čias mladosti si v sebe niesla po celý čas a aj do jej života zasiahli obe totality 20. storočia.

„Môj manžel bol z druhej strany rieky Moravy, takže my sme boli československé manželstvo. A bolo obdobie, kedy Česi išli peši do Prahy.“

Vtedy však ich rodinu ešte dianie nerozdelilo. Keď však prišiel komunistický režim, rozdelil ich s manželom na dlhé roky.

„Ako sa nás komunizmus dotkol? To boli veľké rany. Môj muž dostap doživotný žalár vo vykonštruovanom procese. Mňa s deťmi vyhodili z Bratislavy. Desať, osem a štvorročné deti. Ako mohli komunistom prekážať malé deti? To bolo pre mňa veľké utrpenie.“

Počas akcie B skončili aj bez existencie a strechy nad hlavou. V tých najťažšich spomínala na sľub, ktorý si s manželom kedysi dali.

„Farár, ktorý nás sobášil, tam povedal citát z písma. Jedni druhým bremená neste. Mala som 21 rokov, čo mne o akých bremenách hovoríš. A potom, keď ho zatvorili, som si to uvedomila. A povedal mi, rozveď sa so mnou, bude sa Ti ľahšie žiť. A vtedy som si uvedomila, čo to znamená. Jedni druhým bremená neste.“

Pre manželku politického väzňa, ktorá sa mala starať o tri deti a skončila vo fabrike, bola existencia mimoriadne ťažká.

„Práve vtedy prebiehal Slánskeho proces. Oni ho púšťali z rozhlasu radi zamestnancom vo fabrikách. Tak som tam vtedy sedela pod stolom a plakala som.“

Aj v tých najťažších situáciach však prídu ľudia, ktorí dokážu pomôcť. A ako dnes hovorí, pri týchto životných skúškach sa veľa naučila od starého ruského legionára pána Novotného, ktorého stretla, keď ich vysťahovali počas akcie B. Ako mimoriadne múdry človek, ktorý dával ľuďom do života cenné rady.

„Babička hovorila: Anička, tam je jeden pán a k nemu sa chodia ľudia radiť. Vrátim sa k histórii. Slovenský lekár Makovický, osobný lekár Lva Nikolajeviča Tolstého napísal: Keď som odišiel od toho Tolstého, tak som vedel, že sa tam musím vrátiť. Tolstoj bol pre mňa magnet. Tak práve pán Novotný bol pre mňa takým magnetom. Hovoril mi – snažil som sa pomáhať v légiach a chcem pomáhať aj dnes. Tak ten pán Novotný, ktorý ma začal brať za dcéru mi to pomáhal prekonať všetko.“

Dodnes myslí na slová, ktoré jej kedysi povedal a ktoré jej po celý život dávali silu.

„On mi povedal – na každého je uvalené toľko, koľko unesie. Náš stvoriteľ nikomu nedá viac ako len to, čo unesie. A dá mu k tomu aj silu. A Vy máte dosť sily a to všetko musíte uniesť.“

Vypočujte si s nami silné a krásne rozprávanie dámy, v ktorej príbehu sa premietajú všetky zlomy 20.storočia. Človeka, ktorého ťažké skúšky nezlomili, ale posilnili.

Je to príbeh o ľudskosti, láske aj nádeji.

Životný portrét 103-ročnej pani Anny Šestákovej zaznamenali Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.