Príbeh takmer 105-ročného skauta, ktorý veril na zázraky.
Bol to náš najstarší skaut, ktorý po stovke vydal dve knihy a v 102. roku života si skočil v tandeme s padákom, čím sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov. Eduarda Mareka, skauta staršieho ako prvá Československá republika, väznili nacisti aj komunisti - za to, že v ťažkých časoch ako skaut pomáhal prenasledovaným. Prvým skautským prikázaním totiž bolo pomôcť blížnemu a konať dobro. Skaut Hroznýš zomrel krátko pred 105. rokom života a my si ho pripomenieme aj v našej relácii.
Hrdinu našich Osudov Eduarda Mareka, skauta staršieho ako prvá Československá republika na skautingu kedysi oslovili jeho ideály - urobiť každý deň jeden dobrý skutok. Začal skautovať medzi prvými v Československu, no veľkú časť prežil v dobe, ktorá jeho ideálom nepriala.
Narodil sa ešte počas Rakúsko-Uhorskej monarchie v roku 1917, no najviac ho ovplyvnili demokratické ideály prvej Československej republiky.
„Ja vždy hovorím, že som bol vo všetkých troch odbojoch. V roku 1917 som robil odboj maminke v perinke a potom som bol v odboji proti nacistom aj komunistom," spomínal.
Do odboja ho priviedli aj skautské ideály. Jeho milovaný skauting obe totality zakázali, no on zostal v ilegalite. A žil v duchu týchto ideí, ktorým veril. A práve pre ne sa stal neskôr väzňom gestapa aj komunistov.
„Keď začali byť prenasledovaní v Protektoráte Židia, našou povinnosťou bolo pomáhať,"hovoril celkom samozrejme o tom, ako sa dostal do rúk gestapa a neskôr do väzenia.
Napriek tomu sa však ešte na konci vojny zapojil do odboja - ako spojka v pražskom povstaní.
Pomáhali aj po nástupe komunistov - ich odbojová skupina DEB, čo bolo skratkou pre Dr. Eduarda Beneša prevádzala cez hranice a pomohla ujsť do zahraničia niekoľkým demokratickým politikom. Takto cez hranice previedli aj kancelára prezidenta Beneša, doktora Jaromíra Smutného s celou jeho rodinou.
Cez agenta Richarda Lederera boli napojení aj na francúzsku tajnú službu, ktorá získavala informácie spoza železnej opony a organizovala odboj. A Richard Lederer, ktorého skrývali, navštevoval aj Miladu Horákovú.
Po tom, čo bola ich činnosť prezradená, strávili rok na vyšetrovacej cele. Ich proces prišiel na rad ako nadväzujúci, až keď popravili Horákovú.
Na Pankráci sa Eduard stretol so Závišom Kalandrom z jej procesu, ktorý bol presvedčeným, ešte prvorepublikovým komunistom.
„Záviš, oni Ťa naozaj obesia. Nemáš už toho komunizmu dosť. Stále tomu tak veríš?" pýtal sa ho na cele. „Bol som komunista a zomriem ako komunista. Toto nie sú komunisti, toto sú zločinci," hovoril mu Kalandra krátko pred tým, než ho popravili.
Skaut Eduard Marek nakoniec dostal v procese 10 rokov, jeho manželka, ktorá mu pomáhala 11. Ich päťročný synček skončil v sirotinci.
Náš rozprávač sa však nenechal zlomiť. Aj tam, v hĺbke uránových baní sníval a plánoval. Vybájil si veľké skautské centrum, ktoré raz postaví a po ťažkej práci v bani vždy ešte chvíľku kreslil návrhy. „Načo to robíš? Veď vidíš, že z toho, čo sme kedysi plánovali, sa nikdy nič neuskutočnilo," hovoril mu spoluväzeň, ktorého kedysi rovnako vyšetrovalo gestapo a ktorý počas vojny prešiel nacistickým koncentračným táborom.
„Lenže ja hovorím, že plánovať sa musí. Bola to budúcnosť, ktorú sme ešte mali a na ktorú sme sa mohli tešiť. A aj keď sa neuskutočnila, je to pekná spomienka. Možno by sa to bývalo uskutočnilo, keby ten režim netrval 40 rokov," tvrdil najstarší československý skaut, ktorý sa mohol vrátiť k svojej životnej láske až po nežnej revolúcii.
Mal vtedy 72 rokov a zostal pri ňom až do posledných chvíľ. Stretával sa rád s mladými ľuďmi, ktorí sa ho často pýtali na jeho príbeh. „Tak im hovorím o tom, čo sme zažili. Ale nie o tom, ako nás týrali. Vždy sa snažim povedať niečo veselé, aj keď spomínam, ako bolo v kriminále," hovoríl.
A práve mladí ľudia boli tí, ktorí ho nahovorili, aby o svojom živote napísal aj knihu. Sám pracoval na počítači a kým sa naučil na ňom ukladať text, začínal niekoľkokrát odznova.
Ešte za svojho života stihol dokončiť svoju vysnívanú tretiu knihu – o ideáloch skautingu aj o tom, čo sa stalo od jeho 100 do takmer 105 – vyjsť by mala krátko po jeho nedožitých 105.narodeninách v marci.
Vypočujte si jeho príbeh, ktorý pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský a v ktorom sa premieta celá história československého skautingu.
Spomienkové Osudy Eduarda Mareka Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zdroj foto: Archív Eduarda Mareka, Paraškola Impact
