Storočnicu oslávil u protinožcov, doma však kedysi bojoval o každý jeden deň
Hrdina našej najbližšej relácie Bert Klug prednedávnom dovŕšil krásnych sto rokov.
Prvú štvrtinu svojho života, teda niečo vyše 25 rokov pritom prežil na rodnom Slovensku a ďalšie tri štvrtiny, teda zvyšných takmer 75 rokov na opačnom konci zemegule - konkrétne v ďalekej Austrálii u protinožcov.
Tam si splnil aj svoj sen o tom, že sa raz stane lekárom, aby mohol pomáhať iným. Zaujímali ho najmä hlbiny ľudskej duše. Možno práve preto, čo kedysi sám prežil.
"Holokaust, ktorý som prežil, to bolo niečo strašné," hovoril.
Bert Klug, ktorý je dnes renomovaným a zároveň najstarším austrálskym psychiatrom, je pôvodne rodákom zo Serede, kde sa narodil len krátko po vzniku prvej Československej republiky.
Bolo to obdobie, do ktorého sa vo svojich spomienkach rád vracia.
"So sestrou sme mali tých najlepších rodičov a krásne detstvo," spomínal.
Všetko sa však zmenilo v roku 1939, keď mal 17 rokov. Prišli prvé protižidovské zákony a o pár rokov sa spolu so svojimi blízkymi a priateľmi dostal do pracovného a koncentračného tábora v Seredi.
Tam sa stretol aj so svojou budúcou manželkou Evou Dimovou, ktorý mu bola neskôr oporou po celý život.
Boli to však časy, keď išlo o život.
Na konci marca 1942 sa zo Slovenska rozbehli deportácie smerom do nacistických koncentračných táborov, no oni mali predsa kus šťastia - keďže robil v tábore prácu, ktorú potrebovali, do transportov ho nezaradili.
Oni však stále žili v tieni smrti, v obave, že transporty sa obnovia.
Spolu so svojimi priateľmi v tábore založili tiež podzemné hnutie a odbojovú skupinu. Tej sa do tábora podarilo prepašovať fotoaparát aj revolvery.
Príležitosť bojovať však prišla až po vypuknutí Slovenského národného povstania, do ktorého sa okamžite zapojil. Zúčastnili sa ťažkých bojov pri Liptovskom Mikuláši, kde bolo mnoho zranených, no opäť ho sprevádzalo šťastie.
Po potlačení povstania sa mu podarilo prežívať len vďaka dobrým ľuďom a aj po rokoch spomína na rodinu spolubojovníka Jána Dorušiaka a bývalého učiteľa z masarykovho gymnázia Rudolfa Kľačka, ktorí mu pomohli so skrývaním pred prenasledovateľmi.
Nakoniec však padol do rúk Nemcov - tvrdo ho vyšetrovali najskôr vo vyšetrovni v bratislavskej Edlovej ulici a neskôr sa opäť dostal do Serede. V tej však už velil brutálny nacista Alois Brunner, niekdajšia pravá ruka Adolfa Eichmanna.
Nakoniec skončil aj Bert s priateľmi transporte do neznáma. Nevedeli, že vlak smeroval do Terezína. Jemu a dvom priateľom sa však podarilo dobrodružne z transportu ujsť.
Nebol to ani tak zázrak, on sa nevzdával a snažil sa aj v bezútešnej situácii bojovať o každý deň.
Bert Klug sa dožil konca vojny a až potom sa dozvedel, že mama aj otec zahynuli.
To, že prežil, bral ako záväzok a rozhodol sa, že sa po vojne stane lekárom.
K moci sa však v Československu hlásil už komunistický režim a mnohí komunisti boli vlastne len bývalí gardisti, ktorí prehodili kabáty.
Na uliciach stretával ľudí, ktorí boli zodpovední za to, čo prežili. Vtedy sa ozval strýko Alexander Klug, ktorý emigroval prezieravo ešte pred vojnou do Austrálie.
A tak sa rozhodli začať znova na opačnom konci sveta - on, jeho manželka Eva aj sestra Líza, ktorá prežila. A jeho novým domovom sa stalo mesto Brisbane. No a my sme sa vďaka moderným technológiam mohli krátko pred jeho storočnicou spojiť na trase Brisbane-Bratislava.
Vypočujte si s nami príbeh o lekárovi Bertovi Klugovi, ktorý strávil štvrtinu svojho života na rodnom Slovensku a tri ďalšie na opačnom konci sveta v Austrálii.
Je to príbeh človeka, ktorý prežil celé jedno storočie, no kedysi musel bojovať o každý jeden deň svojho života. Ale tiež príbeh o sile začínať v živote odznova.
Za spoluprácu tentokrát ďakujeme aj Múzeu holokaustu v Seredi a Dokumentačnému stredisku holokaustu.
Reláciu pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Osudy 100-ročného Berta Kluga Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zdroj: Fotografie pochádzajú z rodinného archívu - na prvej Bert Klug s fotografiou manželky Evy, na druhej Bert so svojimi tromi synmi a na tretej vidíte stále dobrodružnú stránku jeho povahy - že sa len tak ľahko nezľakol.
