Storočný československý baník, povstalec a politický väzeň, ktorého prenasledovali obe totality
Hrdina našej najbližšej relácie strávil väčšinu svojho života pri najťažšej banskej práci. No a dnes je našim najstarším československým baníkom - len prednedávnom, presne 1. júla oslávil už svoju storočnicu.
Život pána Karola Mikuláša by mohol byť však pokojne námetom na dobrodružný román - stál totiž pri všetkých veľkých zlomoch 20. storočia.
"Ja som nikdy nestál o slávu, ale teší ma pocit, ak za mnou zostalo kúsok práce a niečo dobré," spomínal.
Za jeho postoje ho prenasledovali obe totality a ich tajné služby - ľudácka ÚŠB aj komunistická ŠTB.
Karol Mikuláš vyrastal zároveň s prvou Československou republikou, ktorej ideály ho v živote v mnohom inšpirovali.
"Narodil som sa v roku 1922. A prvá Československá republika bola pre mňa rajom. Tam som sa naučil písať, čítať, počítať a tvoriť si vlastné názory," hovoril.
Vďaka otcovi-baníkovi sa začal už v mladosti zaujímať o sociálne otázky aj o to, ako možno zlepšiť životné podmienky ľudí.
"Otec bol sociálnym demokratom. Ale to bola iná sociálna demokracia, nie ako dnes. Vtedy sa snažila vytvárať hodnoty," spomínal.
Hodnoty do života získal však aj od ich triedneho učiteľa, českého profesora Bláhu, ktorý ich priviedol k láske k vlasti, prírode a založil tu Sokol.
O to ťažšie vnímal ako mladý človek nespravodlivosť - keď starého učiteľa vyháňali zo Slovenska a poznačilo to aj jeho názor na režim, voči ktorému bol v opozícii od začiatku.
Najskôr pri veľkom štrajku v rodnej Handlovej. Dnes je to už takmer zabudnutá kapitola, no proti režimu vtedy vystúpili miestni baníci.
Odpor prišiel potlačiť dokonca osobne minister vnútra Alexander Mach.
Bolo to prvý, no nie poslednýkrát keď sa dostal ako nepriateľ Tisovho režimu do hľadáčika ľudáckej tajnej služby, Ústredne Štátnej bezpečnosti.
Keď vypuklo povstanie, okamžite sa doň zapojil a prešiel krstom ohňom najmä v bojoch pri Telgarte.
"Do povstania sme išli všetci, ktorí sme mali cit pre spravodlivosť," hovoril. So šťastím prežil, mnohí jeho kamaráti počas vojny zahynuli.
Najťažšia skúška však prišla po vojne, keď sa dozvedel, čo sa stalo s jeho otcom, ktorého zatklo gestapo.
"Umučili ho v Sachsenhausene," hovoril aj po rokoch s ťažkosťami.
Po vzore otca nastúpil aj on po vojne do bane. Chcel byť ako on. A začal sa zaujímať o to, ako možno zlepšiť podmienky ľudí.
Vymýšľal rôzne inovácie, ako uľahčiť ťažkú banskú prácu, to sa však stalo neskôr tŕňom v oku komunistom.
A tak prišla pre mladého baníka v roku 1955 komunistická Štátna bezpečnosť.
"Manželke povedali, manžela berieme. Chlapci boli malí, jeden mal štyri, druhý dva roky," hovoril so smútkom. Dodnes si veľmi dobre spomína na sadistického vyšetrovateľa, ktorý mu sľuboval trest 25 rokov.
Na súde v roku 1955 mu vymerali nakoniec 4,5 roka.
Po politickom procese skončil opäť v baniach, tentokrát tých uránových.
A spriatelil sa tu aj s odsúdeným komunistickým politikom Ernestom Ottom, ktorého režim označil za titovského špióna.
Aj tie najťažšie skúšky bral vždy v živote s prehľadom, snažil sa aj v zlom hľadať to dobré a veril, že ťažké časy sú vždy iba dočasné.
Vypočujte si s nami spomienky na celé jedno storočie nášho najstaršieho baníka Karola Mikuláša, ktorý zachytili a pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Pán Mikuláš hovorí, že život je kolobeh - a aj po vyfáraní z bane človek uvidí zasa slnko.
Osudy Karola Mikuláša Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
