Osudy manželov Zemanovcov
Osudy 99-ročného Jána Zemana, posledného politického väzňa odsúdeného na trest smrti a jeho lásky, ktorá prežila 15-ročné odlúčenie
Ona mala 22 rokov, on 26 rokov a svoji boli iba dva roky. Pred sebou mali kopec plánov, no zrazu sa všetko skončilo.
Písal sa rok 1949, keď dostala mladá Oľga za velezradu 14 rokov a jej manžel Ján trest smrti.
Práve Ján, ktorý onedlho oslávi 99 rokov, je rozprávačom ich spoločného príbehu. Trest za velezradu mu vtedy potvrdil aj Najvyšší súd a on trištvrte roka čakal na vlastnú popravu...
Nakoniec sa však s manželkou ešte spolu stretli na slobode - po takmer 15 rokoch.
V našej relácii si spolu rozpovieme románový príbeh z ťažkých 50.rokov minulého storočia –o ľudskej sile, odvahe a láske.
Je to príbeh manželov Oľgy a Jána Zemanovcov, ktorí sa ako presvedčení prvorepublikoví demokrati a idealisti zapojili krátko po takzvanom Víťaznom februári do odboja proti komunistickej moci.
V exile - za železnou oponou vznikla v tom čase odbojová skupina zložená z bývalých protinacistických odbojárov,ktorí verili, že možno zvrhnúť aj druhú totalitu. Viedol ju major František Bogataj, bývalý parašutista vycvičený počas vojny vo Veľkej Británii a jej členmi bolii dôstojníci z 2.odboja. Spojkou, ktorá má získavať správy v Československu sa stal ďalší bojovník proti nacizmu Štepán Gavenda.
Ten hľadal spolupracovníkov v Československu a oslovil aj Jána. Na Myjave sa v tom čase rozbiehala zbrojná výroba a mladý konštruktér armatúr Ján mal prístup k dokumentácii. Tú im pomáhal získavať. So všetkým sa zdôveril aj manželke a tá sa stala neskôr tiež pre režim jeho spolupáchateľkou .
Mladých manželov, ktorí boli svoji iba dva roky, režim v roku 1949 tvrdo vypočúval a bil a potom súdil za velezradu.
Prokurátor Anton Rašla žiadal tie najvyššie tresty. Skutočne im ich udelili.
A potvrdil aj odvolací Najvyšší súd.
"Mám odložený telegram, ktorý posielal hneď po súde advokát mojej krstnej mame. Ján trest smrti, Oľga 14 rokov. Nádej žiadna."
Skôr než ich odviedli do väzenských ciel, dali dozorcovia mladým manželom pár minút na to, aby sa ešte naposledy rozlúčili.
"Len sme sa tak objali na križovatke ciel. Bez slova. Potom sa ozvali slová dozorcu. Už musíte ísť."
Zatiaľ čo mladá Oľga skončila v ženskom väzení v Pardubiciach, Ján putoval do Leopoldova – na oddelenie, kde boli odsúdenci na smrť.
Väzni tu boli na samotkách. Len raz denne mali hodinovú vychádzku, kde sa prechádzali v kruhu. Nikto z nich nesmel prehovoriť. No Ján si dodnes pamätá tváre ľudí, ktorých mená dnes poznáme zo zoznamu popravených obetí komunizmu. Medzi nimi napríklad Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja. Trištvrte roka tu čakal Ján na vlastnú popravu, no pri tom stále myslel na svoju manželku.
Neplatilo tu žiadne meradlo a nikdy nevedeli, koho vezmú na popravu ďalšieho.
"Raz zobrali toho, kto bol súdený po Vás, raz toho, kto pred Vami. Nebolo tu žiadne pravidlo." Niekedy sa na nich zabávali dozorci - prišli, kázali im zbaliť si tých pár vecí. A potom so smiechom odišli.
Bolo to obrovské vypätie. Istý starý dôstojník zomrel ešte pred samotnou popravou. Jánov spoluodsúdený z procesu Viliam Šimko tu napísal svojim dvom deťom už rozlúčkový list. No Ján neveril, že bude popravený.
"Neakceptoval som realitu. Vytvoril som si krásno vo svojej duši. Stále som myslel na moju manželku, na naše spoločné roky, na to, že sa ešte spolu stretneme."
Jánov otec, ktorý už v tom čase žil v Amerike, požiadal o pomoc pre svojho syna aj ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, ktorý prišiel na návštevu do New Yorku.
"Sľubujem Vám, pán Zeman, že urobím pre Vášho syna všetko, čo bude v mojich silách," povedal mu Clementis. Lenže hneď po návrate do Československa ho zatkli a aj jeho v roku 1952 popravili.
Nakoniec sa však stal v ťažkých 50.rokoch zázrak a Ján dostal v roku 1951 milosť – trest smrti za velezradu zmenili mladému 26-ročného Jánovi na doživotie.
Vtedy nevedel, aké sú osudy ďalších jeho priateľov z odboja. Pavla Haruštiaka, ktorý bojoval aj v SNP a v roku 1949 unikol Štátnej bezpečnosti, nakoniec na hranici rozstrieľali. Štepánovi Gavendovi, ktorý Jána nahovoril na odboj, sa podarilo ujsť z väzenia, no neskôr ho chytili a v roku 1954 popravili.
Ján putoval do Jáchymova, kde sa stretol aj s bývalým hokejovým majstrom sveta Augustínom Bubníkom a neskôr opäť do Leopoldova, kde panoval pre politických väzňov už zostrený režim.
"Vo vnútri väznici urobili ostreľovacie pásmo a strážne veže. Mnohí z väzňov, ktorí prežili aj nacistické väzenia, ho nazývali slovenský Mauthausen," spomínal Ján Zeman.
V pracovnom komande sa tu stretol s legendami československých légii aj odboja proti nacizmu – československým veliteľom letcov z Royal Air Force maršálom Karlom Janouškom a veliteľom pražského povstania Karlom Kutlvašrom. Nosili spolu tehly.
Jána držali spomienky na jeho manželku. Až po dvoch rokoch jej mohol napísať prvý list - v tom čase bol vo väzení v Opave, kde sa stretol s legendárnym hokejovým brankárom Bohumilom Modrým. Keď ju po ôsmich rokoch pustili z väzenia v Želiezovciach jej prvá cesta viedla vtedy za Jánom – do väzenia v Opave.
"Tie jej listy boli nádherné. Plné lásky. Keď ich čítala väzenská cenzúra, počas jej prvej návštevy sa na ňu prišla pozrieť celá väznica, všetci dozorcovia. Svojim správaním si získala rešpekt ľudí, ktorí boli na inej názorovej strane ako my."
Bežali mesiace a roky. Prišli prvé veľké amnestie politických väzňov v roku 1960 aj v roku 1962 a Ján stále zostával vo väzení. Na Mírove sa stretol s komunistickým prezidentom Gustavom Husákom, ktorého si nepamätá takého hrdého ako sa o ňom dnes hovorí. Potom nasledovalo väzenie vo Valdiciach.
"Raz som jej napísal, nech ma nečaká. Nech si zariadi svoj život, nech sa kvôli mne netrápi. Odpovedala mi, čo som si to dovolil."
Oľga naopak zo všetkých síl bojovala za jeho prepustenie.
A Ján Zeman sa ako jeden z najdlhšie väznených politických väzňov v Českoslo sa dočkal prepustenia až po vyše 14 a pol roku. A nikdy nezabudne na dozorcu, ktorý ho vtedy prepúšťal.
"Tak koľko toho máte odkrúteného?" pýtal sa Jána.
"14 a pol," odpovedal mu Ján.
"14 a pol mesiaca, to ešte ide," usmial sa dozorca.
"Nie mesiaca, ale roka," odpovedal Ján.
"Človeče, takto nevyzerá človek, ktorý si odsedel 14,5 roka."
Ďalšie prekvapenie dozorcu čakalo, keď v sklade podával balík s novými vecami. "To mi kúpila manželka."
"Človeče, Vy máte ešte manželku?" čudoval sa dozorca. No niet sa čo čudovať, veľa vzťahov politických väzňov s dlhoročným trestom nevydržalo.
A Ján a Oľga sa takmer po takmer 15 rokoch konečne stretli na slobode. Aby mohli po dlhoročnom väzení začať opäť spoločný život.
"Mali sme spolu veľmi krásny vzťah, hlboké puto," hovorí Ján Zeman. Hoci mohli odísť po politickom do zahraničia, on sa rozhodol zostať a byť pre súdruhov výkričníkom.
Až po väzení sa Ján Zeman dozvedel, že väznenie sa podpísalo veľmi vážne na manželkinom zdraví.
Náš hrdina a rozprávač Ján Zeman žije už dlhé roky sám v tichu svojho myjavského bytu plnom spomienok. Jeho príbeh, za ktorý dostal pri štvrťstoročí od nežnej revolúcie aj najvyššie štátne vyznamenanie, by bol námetom na román a z archívov o ňom publikovali viacerí domáci aj zahraniční historici.
Politický väzeň temných 50.rokov, ktorý čakal kedysi na samotke dlhé mesiace na vlastnú popravu, však aj po rokoch iba výnimočne prelomí svoje mlčanie.
Aj teraz urobil výnimku. A opísal všetko to citlivé a boľavé, o čom sa ťažko hovorí, čo možno ťažko zdieľať a aj pochopiť.
Náš hrdina a rozprávač Ján Zeman sa narodil 20. decembra 1923 a o čoskoro oslávi 99 rokov.
Vypočujte si s nami jeho rozprávanie o ich spoločných ideáloch, nádeji v neľudskej dobe a láske, ktorú nezlomilo ani pätnásťročné odlúčenie.
Osudy manželov Zemanovcov
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zdroj foto: Archív Zemanovcov.
