Príbeh posledného spomedzi československých letcov, ktorí lietali na legendárnych Spitfire"
V našej najbližšej relácii Vám prinášame príbeh generála Emila Bočeka, ktorý si pripomína 25.februára tohto roka svoju storočnicu.
Dnes je už posledným spomedzi československých stíhačov, ktorí lietali počas vojny v britskom kráľovskom letectve na legendárnom lietadle Spitfire.
"Spitfire, to bol kočiar. Každý sa tešil na ten prvý let... Bolo to perfektné," spomínal po rokoch.
Keď ako chlapec sledoval rodák z Brna v medzivojnovom období so záujmom lietajúce stroje, ktoré kreslil v škole, nikdy by si nepomyslel, že aj on raz bude lietať.
Cesta jedného z budúcich pilotov Royal Air Force do zahraničného odboja bola pritom mimoriadne zaujímavá a dobrodružná.
Mal iba šestnásť rokov, keď sa po rozbití Československa rozhodol, že pôjde brániť svoju krajinu proti Hitlerovi a aj on sám chce prispieť k jeho porážke.
Inšpiráciou sa preňho stali starí československí legionári, ktorých ako dieťa obdivoval a v čase prvej svetovej vojny sa nebáli veľa riskovať – práve pre svoje ideály.
"Hovorili sme si, že oni našu republiku kedysi vybojovali. A teraz, keď je v ohrození, je už na nás mladých, aby sme ju vybojovali späť. Keď sme odchádzali, mame som povedal, že ideme lyžovať," spomínal.
A tak si mladý Emil Boček zobral lyže a prešiel polovicu sveta - dobrodružné bolo dostať sa v tom čase z Protektorátu Čechy a Morava cez Slovensko a Maďarsko do Juhoslávie, kde sa vlastne jeho cesta iba začínala.
Videl miesta, ktoré dovtedy poznal len z mapy a cestovateľských snov - Belehrad, Solún, Carihrad, Bejrút, Alexandriu.
Až sa nakoniec dostal do Francúzska. Pristáli vtedy v Marseille.
Čoskoro po jeho príchode do Francúzska vypukla druhá svetová vojna. A on sa dostal aj na front.
"Všetko mi to pripomínalo 1.svetovú vojnu, o ktorej som počul. Dostali sme pušky z roku 1865 a každý päť nábojov a odišli na front. Stretávali sme Francúzov, ktorí sa čudovali - kam idete, veď vojna skončila..."
Pamätal si, ako neskôr ustupovali a videli množstvo ustupujúcich civilov. Aj oni sa stali terčom nemeckých náletov. "Bola to hrôza," hovoril aj po rokoch.
No nakoniec viedla cesta z Francúzska do Anglicka, kde začínal najskôr ako mechanik.
Vtedy ešte ani len nesníval o tom, že sa dostane medzi elitných bojovníkov britského kráľovského letectva, ktorí mali zasiahnuť proti nemeckému nacizmu a Hitlerovi - práve na legendárnych lietadlách Spitfire. Na svoju prvú bojovú operáciu nikdy nezabudne.
Hoci mnohí v týchto bojoch zahynuli, on veril, že prežije a uvidí svojich najbližších.
"Vedeli sme o všetkých tých zverstvách, ktoré páchali nacisti u nás doma... aj preto som šesť rokov nepísal mame ani súrodencom, nechcel som ich ohroziť," hovoril.
Na moment, keď sa po vojne vrátil domov, nikdy nezabudne.
"U nás doma bývali vždy dvere otvorené. Teraz boli zavreté. Keď som zaklopal, mama sa pýtala, kto je. Ozval som sa - ja. Kto ja? Po šiestich rokoch ma už nepoznala po hlase. Keď som povedal Emil, otvorila konečne dvere. A to bolo vítania," usmieval sa.
Veľa dobrého však letcov z Royal Air Force doma nečakalo - najmä po tom, čo prišiel 25.február 1948 - v čase, keď oslavoval Emil 25 rokov, nastúpili k moci v Československu komunisti.
Ako hovorí, väčšina jeho kamarátov z Royal Air Force skončila v tých najťažších krimináloch.
On mal v nešťastí predsa kúsok šťastia. A komunisti mu zobrali len jeho malú motodielňu, ktorú si po vojne založil.
Napriek ťažkej dobe, ktorá prišla, neprestal bývalý letec z britského kráľovského letectva snívať ešte jeden svoj sen.
"Veril som, že si s tým Spitfirom ešte zalietam," usmieval sa.
Splnila sa mu jeho túžba? A túži po tom aj dnes?
Vypočujte si s nami reláciu, ktorú Vám prinášame k storočníci generála Emila Bočeka - vynikajúceho stíhača, ktorý lietal kedysi v britskom kráľovskom letectve na legendárnom lietadle Spitfire.
Osudy k 100ročnici generála Emila Bočeka Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
