Osudy Jána Ursínyho

Osudy Jána Ursínyho

Príbeh muža, ktorý porazil komunistov.

Hrdina, ktorého osudy si v našej najbližšej relácii predstavíme, patril k bezpochyby k osobnostiam, ktoré písali naše 20.storočie - no dnes existuje iba jediná nahrávka jeho hlasu.

Hoci prispel významnou mierou k porážke nacizmu, neskôr porazil aj komunistov a tí sa ho potom rozhodli, že ho vymažú z verejného života aj histórie, čo sa im takmer sa podarilo.

Ján Ursíny je dnes známy najmä ako zakladateľ a prvý predseda Demokratickej strany, ktorá v roku 1946 porazila na Slovensku komunistov.

No on sám stál pri všetkých veľkých míľnikoch minulého storočia.

Ako chlapec prežil krst ohňom na frontoch 1.svetovej vojny, aby sa vrátil ako dospelý muž a stal štátnikom, ktorý pomáhal pri prvých krokoch prvej Československej republike.

Za opozíciu proti ľudáckemu režimu skončil v Ilave, no ani to ho neodradilo, aby počas vojny pomáhal prenasledovaným židovským priateľom a organizoval odboj proti nacizmu.

Patril k iniciátorom Vianočnej dohody z roku 1943, Slovenskej národnej rady a bol jedným z hlavných organizátorov povstania.

Bol však tiež manžel a otec, ktorý musel veľa obetovať - za jeho činnosť ho zavrel už ľudácky režim - bolo to len krátko pred tým, ako sa mu mala narodiť dcéra. Komunistický režim ho pripravil zasa nielen o roky strávené s rodinou, ale zobral budúcnosť jeho deťom, ktorým zabránil vyštudovať.

Na svoje väznenie v Leopoldove spomínal on sám takto:

"Fotografoval nás väzeň Štefan Tiso. A to tak, že nám zavesili cez hrdlo tabuľku s naším základným číslom. Bol to pre mňa - a iste i pre každého - deprimujúci a skľučujúci pocit. Ako sa pamätám, moje základné čislo bolo 1569. Po skončení fotografovania ma zaviedli na spoločnú celu. Bolo tam asi 30 postelí. Nad každou visela menovka. Pozrel som sa na ne a čítam: Imrich Vašina. Hneď sa mi vynorila spomienka, že je to Vašina, ktorý ma ako podplukovník Hlinkovej gardy v roku 1939 zatýkal a bol bezohľadný."

On sám skončil na okraji spoločnosti, no napriek tomu sa mu podarilo ešte päť rokov pred smrťou pozrieť do slobodného sveta - do Kanady a Ameriky.

V roku 1964 Jána Ursínyho čiastočne rehabilitovali a o tri roky neskôr mu prišiel záhadný list.

Písal mu starý priateľ Jájn Scherr-Široký zo židovskej rodiny, ktorého kedysi zachránil pred deportáciou.

Pozýval Jána Ursínyho do Kanady. Bolo to v čase, keď režim aspoň čiatočne povolil svoje opraty. Janko Scherr sa oženil s preživšou holokaustu, ktorá sa vrátila z Osvienčimu a po komunistickom prevrate rýchlo emigrovali.

No a sám Ján Ursíny sa stretol v Kanade a neskôr v Amerike s viacerými vedúcimi osobnosťami z demokratického tábora, ktoré po komunistickom prevrate emigrovali - Martinom Kvetkom, Rudolfom Fraštackým či jeho švagrom Matejom Joskom, ktorý pôsobil v Rade slobodného Československa. Aj svojou sestrou Aničkou.

"Zvítanie bolo veľmi dojemné a obaja sme si poplakali. Uvideli sme sa po dvadsiatich rokoch. Veľmi naliehavo ma volala do Washingtonu. Keď sa Rudko Fraštacký, ktorý býval v Toronte, dozvedel o mojom príchode do Montrealu, okamžite priletel a pozýval ma k nim. Na tretí deň môjho pobytu v Toronte prišla po mňa Vierka Fraštacká i s Rudkom a vyzvali ma, že ideme k Niagarským vodopádom," spomína vo svojich pamätiach.

Začal ich písať po návrate koncom 60-tych rokov. Nielen spomienky na povstanie, no tiež na mladosť, Československo, no tiež komunistické väzenia.

V tom čase kniha ešte nemohla uzrieť svetlo sveta. Rok po sovietskej okupácii sa konalo stretnutie bývalých povstalcov, kde sa zúčastnil aj Ján Ursíny, ktorý spomínal na to vo svojich pamätiach takto.

"V chatke, ktorú dal postaviť Mestský národný výbor v Turčianskych Tepliciach namiesto pôvodnej Nemcami vypálenej, požiadal ma prítomný redaktor, aby som prehovoril, čo bolo predmetom nášho rokovania na historickej schôdzke 20.júla 1944 a kto z členov ilegálnej Slovenskej národnej rady sa na nej zúčastnil. Keď som mu na to odpovedal, skočil mi do reči neznámy človek, aby som uznal, že jedinou organizovanom silou pri príprave povstania boli komunisti," píše.

Demokratický politik Ján Ursíny zomrel zabudnutý a bez ocenenia celkom v tichosti v rodnej Rakši. V čase bezútešnej normalizácie.

Vypočujte si s nami príbeh zabudnutého demokrata Jána Ursínyho v spomienkach jeho nevesty pani Želmíry Ursínovej, ktorá ho osobne poznala, dodnes žije v jeho rodnom dome a spravuje jeho rozsiahlu pozostalosť. Reláciu pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.

Bude to príbeh politika, no najmä človeka.

Osudy Jána Ursínyho Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Foto: Archív rodiny Ursíniovcov

Galéria

334576929_1548856692266268_9118349190514028187_n.jpg 331735644_1032553607703936_3960053257831377886_n.jpg 330593889_548844117348330_6146875896751154209_n.jpg 330555762_233905389027205_3029241943799133033_n.jpg 331769029_2996844780622510_781357828401766596_n.jpg 332026786_1595109840954618_249379317150960622_n.jpg 331776099_145341475082346_8657533360299000670_n.jpg 332027328_146540644954030_1791432796213811983_n.jpg 332117585_882613879677390_384480739697851152_n.jpg 332123977_1479999362407604_4200557375823035723_n.jpg 332127929_1848692538836615_1946224670664730455_n.jpg
Autorka: Soňa Gyarfašová, Foto: Archív rodiny Ursíniovcov

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame