Spomienkové osudy Františka Mareka
Naša dnešná relácia bude spomienkou a venovaná bude poslednému spomedzi Slovákov, ktorí bojovali počas druhej svetovej vojny po boku talianskych partizánov proti Mussolinimu - pán František Marek zomrel 7.apríla tohto roka vo veku 103 rokov.
A my si dnes ešte raz pripomenieme jeho románový príbeh.
Nikto, kto nášho hrdinu a rozprávača osobne poznal, by si asi nemyslel, že sa v jeho živote premieta celé jedno dobrodružné storočie.
Narodil sa v čase, keď končila španielska chrípka, bolo dva roky po prvej svetovej vojne a na mape už existovala Československá republika.
Práve Masaryk a Štefánik boli ľudia, ktorí reprezentovali jeho ideály.
"Príďte kedykoľvek. Ja mám dosť času. Jedine na tej mojej motorke jazdím po meste. Ale teraz je aj tak pokazená," hovoril nám do telefónu vtedy ešte 100-ročný pán František Marek, keď sme si dohadovali spolu náš rozhovor.
Stretli sme sa v Žiline, meste, kde prežil takmer celý život.
Donedávna bol posledný spomedzi protifašistických bojovníkov, ktorí bojovali v Taliansku proti Mussolinimu.
"Nikto z mojich kamarátov už nie je," konštatoval, keď nám ukazuje ich fotografie a hovorí ich životné príbehy. Prešli spolu strastiplnú cestu.
Už ako mladí chlapci, študenti priemyslovky v Bratislave nesúhlasili s celým dianím. "Najmä Nemcov a gardistov bolo cítiť, ako sa všade rozťahovali," hovoril. Jeden z nich ho raz zastavil v centre mesta.
"Nie si ty Žid?" skúmal mu nos a okuliare. Vtedy krútil hlavou nad všetkým, čo sa deje, nad celou tou zvláštnou dobou a prenasledovaním ľudí, ktorých poznal.
Skončil školu. A povolali ho na východný front. "Každé ráno sa len zistilo, o koľko je nás menej," spomínal na to, ako viacerí vojaci dezertovali.
Jemu sa to podarilo až v Taliansku, kam ich prevelili. Pôsobil u partizánov v Ríme aj vo Verone, pomáhal im okrem iného získavať zbrane.
Nakoniec ho na konci vojny zatkli Nemci a skončil vo väzení. Spomínal si na to, ako v dome oproti väzeniu ľudia spievali - vyspevovali postup angloamerických vojsk. A tak väzni mali aj v tých ťažkých časoch nádej.
Hrozil mu trest smrti, ale nakoniec bolo všetko inak. Prežil.
Na vlastné oči ešte videl na železnej konštrukcii visieť mŕtve telo Mussoliniho, s ktorým sa na konci vojny porátal jeho vlastný ľud.
"Pamätám si jednu zhrbenú starenku, celú v čiernom. Vystrelila šesť striel, neviem už či do vzduchu alebo na mŕtve telo Mussoliniho.Tá vtedy kričala a plakala, to máš za mojich šiestich synov. "
Po vojne pracoval ako učiteľ, v roku 1956 smeroval od učiteľstva k pozemným stavbám.
Pýtali sme sa ho, aké je to prežiť celé jedno storočie. On sa dožil 103 rokov.
"A viete, ako rýchlo to ubehlo?"usmieval sa. Jeho recept na dlhovekosť je "nehnevať sa".
Ešte raz spomienkové osudy Františka Mareka na Rádiu Slovensko
Spomienkové Osudy Františka Mareka Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Spomienkové Osudy Františka Mareka Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
Autorka: Soňa Gyarfašová; Foto: Archív Františka Mareka
