Našu najbližšiu reláciu začneme pomerne netradične - na septembrovom zápase Slovensko-Portugalsko, kam nás pozval rozprávač našej dnešnej relácie - bývalý československý reprezentant Ján Medviď.
Kedysi bol v československom tíme, ktorý porazil dokonca Portugalcov - bolo to dokonca 5:0, písal sa vtedy rok 1975 a prebiehala kvalifikácia na majstrovstvá Európy v Belehrade.
Hrdina našich dnešných Osudov získal dvakrát titul majstra Československa - bolo to v čase, keď patril medzi opory bratislavského Slovana a dostal sa tiež medzi najlepších hráčov krajiny - stal sa totiž súčasťou národnej reprezentácie aj olympijského výberu.
Hrávať futbal pritom začínal po druhej svetovej vojne v chudobnej východoslovenskej dedinke Stročín neďaleko Svidníka s provizórnou handrovou loptou.
V čase, keď ako šesťročný chlapec začal strieľať svoje prvé góly, zasiahli do jeho života temné päťdesiate roky, keď komunisti neprávom obvinili a uväznili jeho otca.
Otec skončil v komunistických väzeniach až dvakrát po sebe a prežil si tam aj fyzické týranie a bitky. No a po druhom väznení sa domov vrátil už ako zlomený a zničený človek, ktorého manželka ani deti neskôr vôbec nespoznávali.
Mladý Ján sa vtedy upol ešte viac na futbal, pri ktorom zabúdal na šedivú realitu. Ako syn nepriateľa štátu sa len vďaka talentu, snahe a dobrým ľuďom, ktorých stretol, dostal najskôr do Tatrana Prešov a neskôr aj do Slovana Bratislava, kde stretol viaceré futbalové legendy, ktoré dovtedy poznal iba z novín - Viliam Schrojfa, Jána Popluhára, Emil Pažického, Jozefa Vengloša alebo Antona Urbana.
No a na jeden z prvých zápasov príšli vtedy aj jeho rodičia. Bolo to preňho obrovské zadosťučinenie.
A práve tu zažil aj svoje najväčšie úspechy.
Vtedy neveril, že je to vôbec možné.
V roku 1975, keď sa stali v Slovane druhýkrát majstrami Československa, zomrel jeho otec - v čase bezútešnej normalizácie a bez akejkoľvek perspektívy zmeny.
Najväčší zápas svojho života potom Ján Medviď nevybojoval na ihrisku a jeho súper tu nepoznal fair-play, ale vtedy, keď chcel očistiť otcovo meno.
Dlhé roky o tom, čo prežili nehovoril, no nám sa rozhodol rozpovedať celý ich príbeh.
Vypočujte si s nami príbeh Jána Medviďa, ktorý zaznamenala Soňa Gyarfašová - jeho osud hovorí o láske k futbalu, bojovnosti, ale tiež o tom, že v živote sa netreba tak ľahko vzdávať.
Osudy Jána Medviďa
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: Na foto aj s Vasilom Štíbranyim, niekdajšou futbalovou legendou, s ktorou sa stretli na zápase Slovensko-Portugalsko - Jozef Štíbranyi stál pri najväčšom úspechu slovenského futbalu, na majstrovstvách sveta v Chile v roku 1962 získali československí futbalisti striebro.
Ján Medviď stojí aj pri iniciatíve oceňovať posledných hrdinov, často zabudnutých hráčov slovenského futbalu.
Galéria
