Zo Sokola do odboja proti nacistom aj komunistom
Pán František Wiendl je celoživotný Sokol, demokrat, bojovník proti obom totalitám a človek, ktorý prežil celé jedno storočie. Nikto by to však pri stretnutí s týmto činorodým hrdinom našej najbližšej relácie netipoval – svoju storočnicu oslavoval v posledný deň minulého roka, presne na Silvestra.
Celý jeho život bol spojený ideálmi prvej Československej republiky. „Ešte som nemal ani šesť rokov, keď ma mamička zobrala do Sokola. A som v ňom doteraz,“ hovoril s úsmevom. Prvorepublikový telovýchovný spolok Sokol nebol ani zďaleka len o športe a pohybe, ale najmä o vlastenectve. Aj preto sa mnohí členovia Sokola okamžite pridali do boja proti nacizmu. Medzi tými, ktorí bojovali proti nacistom, bol nielen František, ale aj jeho otec, vojak z prvej svetovej vojny, ktorý kedysi založil po atentáte na Heydricha a perzekúcii mnohých ľudí aj vlastnú odbojovú skupinu, ktorá mala symbolický názov – Lidice. Za to otca chcelo zatknúť gestapo a on si musel zachraňovať svoj život. V tejto odbojovej skupine pôsobil aj František. Robili vtedy diverzné akcie proti nacistom. A s priateľmi vtedy pomáhali oslobodzovať jeho rodné Klatovy, ešte než prišla americká armáda.
S veľkou nevôľou vnímal František aj celá jeho rodina len o tri roky nástup druhej totality, keď sa dostal k moci komunistický režim. Všetko, čo sa dialo pri Víťaznom februári, ktorého 76. výročie si pripomíname, bolo ako zlý sen. Začalo to smrťou Jana Masaryka. Oni boli skalopevne presvedčení, že to je vražda. „A tak sa u nás stretli ľudia, ktorí bojovali už proti nacizmu. Aby bojovali aj proti druhej, komunistickej totalite,“ spomínal František Wiendl. Jeho samého vylúčili zo Sokola, lebo komunisti chceli všetko ovládať. Vydávali najskôr letáky a písali nápisy proti režimu. Keď zadržali Františkových rodičov, začal on sám pomáhať pri útekoch cez hranice prenasledovaným. Previedli takto aj generála Bohumíra Podlezla, hrdinu 1. a 2. odboja, ktorého chceli komunisti odstrániť. Okrem niekdajších priateľov im s prechodmi pomáhal aj Alojz Suttý, ktorý tiež ušiel pred komunistickým väzením a niekoľkokrát prešiel cez hranice a späť. Nakoniec skončili vo väzení všetci – aj tí, ktorí im pomáhali. A v roku 1950 sa konal súd, kde padali drakonické tresty. Alojz Suttý dostal trest smrti, ktorý o rok neskôr 12. apríla 1951 aj vykonali. Františkov otec dostal 25 rokov. On sám zasa s perspektívou 18-ročného trestu skončil v Jáchymove. „Pôjdeš do Jáchymova, tam chcípneš a vyrastie na Tebe mach,“ hovoril mu jeho vyšetrovateľ, keď sa s ním prišiel po súde rozlúčiť. On vedel, že takú radosť mu neurobí.
Dnes je pán Wiendl pravdepodobne posledný z politických väzňov, ktorí prešli najhorším likvidačným táborom – takzvanou Vežou smrti, kde sa drvil rádioaktívny urán z celého Jáchymovska. Ako však hovorí storočný československý Sokol, nikdy neprestal veriť, že všetko nakoniec dobre dopadne. Len krátko po Nežnej revolúcii pomáhal obnovovať sokolský spolok a druhýkrát (po neúspešnom pokuse s K231 v roku 1968) spoluzakladal aj organizáciu politických väzňov. Dnes je čestným predsedom českej Konfederácie politických väzňov.
„Čo mi v živote pomáhalo? Asi presvedčenie, že robím správnu vec. A tvrdohlavosť,“ hovoril on sám. O jeho osudoch vyšla výborná kniha Oplocený čas, v ktorej s pánom Františkom vedie rozhovory jeho syn Jan Wiendl.
Príbeh pána Františka Wiendla, ktorý sme zaznamenali spoločne s Ústavom pamäti národa, vám prinášame symbolicky pri 76. výročí Víťazného februára.
Osudy Františka Wiendla Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autorka: Soňa Gyarfašová
Galéria
