Rodáčka z nemeckého Norimbergu, ktorá pomáhala povstaniu
Životný príbeh našej dnešnej hrdinky je doslova akoby bol vystrihnutý z románu alebo hollywoodskeho filmu. Pani Eleonóra Zacharová bola rodáčkou z nemeckého Norimbergu, ktorá pred očami videla vo svojom rodisku nástup Hitlera a nacizmu. Bola presvedčenou antifašistkou, ktorá nakoniec pomáhala aj v povstaní. A pred smrťou zachránila viacerých ľudí. No a dnes už má neuveriteľných 101 rokov. „Narodila som sa 23. februára 1923 a mala som krásne detstvo,“ spomínala.
Lenže do jej mladých rokov zasiahli svojou silou udalosti, ktoré dnes poznáme skôr z historických kníh. V roku 1933 mala desať rokov a k moci v Nemecku sa v tom čase dostal Adolf Hitler. Dnes patrí k posledným žijúcim svedkom, ktorí ho videli na vlastné oči. „On si v Norimbergu urobil svoje hniezda, kulisy. Videla som ho tak ako teraz Vás. Zapamätala som si jeho škaredý, zlý pohľad. A chodili s ním celé jeho panstvo – Göring, Goebbels, Himmler. A Hitlerjugend, ktorá nám tam mašírovala. Ja si celú tú zberbu pamätám,“ spomínala. Aj na to, ako ju desili a kričiace davy.
Pred svojimi očami videla nástup nacizmu v Nemecku. Nikdy nezabudla, ako jedného dňa, keď mal práve Hitler prejav, vyhodil otec z okna rádio. V jej rodine nacistický režim ostro odmietali – aj preto, že mnohí ich priatelia skončili z politických dôvodov ako nepriatelia ríše v nacistických táboroch. „V každom treťom dome bol niekto, kto skončil v Dachau. Tiež sme nemohli hovoriť, čo sme chceli,“ hovorila.
Ako mladé dievča sledovala v Norimbergu s hrôzou aj neslávne známe pogromy na židovské obyvateľstvo, ktoré má dnes v knihách histórie označenie aj ako Krištáľová noc. „To ráno 10. novembra 1938, keď sme išli do školy, bolo strašné. Rozmlátené židovské obchody, synagóga, tá zmizla, skoro nič z nej nezostalo. Preč boli aj Židia. Moje priateľky zo školy, náš rodinný priateľ, židovský lekár.“
Keď vyvolal Adolf Hitler druhú svetovú vojnu, premietli sa tieto udalosti svojou silou aj do života Eleonóry a jej rodiny a od základov ho zmenili. Nemohla študovať a súčasťou ich dní sa stalo aj bombardovanie, keď jej kamarátke zahynula stará mama. V pohnutých časoch však stretla vo svojom rodnom meste Slováka Antona Zachara, ktorý sa vracal z Belgicka cez Norimberg domov. Pôvodne totiž sníval o Amerike, no aj jeho plány kvôli vojne stroskotali.
Tu však stretol svoju životnú lásku. Zaľúbili sa, zobrali a založili si rodinu. A v roku 1943 sa rozhodli s niekoľkomesačnou dcérkou odísť na Slovensko. Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, jej manžel Anton Zachar sa doňho okamžite zapojil a aj ona mu pri tejto činnosti pomáhala.
Po potlačení povstania pomohla zasa ľuďom, ktorých zatkli Nemci. Ako rodená Nemka sa za nich zaručila, hoci riskovala život svoj aj svojej dcéry. No ako hovorila, voči tomu, čo by ich čakalo, nemohla zostať ľahostajná. „Ten veliteľ mi vtedy hovoril – tak Slovák Slováka udá a Nemka ho ide zachraňovať?“
Na Slovensku si však ako Nemka prežila na začiatku skutočne ťažké časy. A hoci po vojne sa túžila vrátiť do Norimbergu a vidieť opäť svojich rodičov, jej sen sa tak celkom nesplnil. „Zbombardovali ich, no prežili. Nikto však nevedel, kde sú. Hľadali sme ich cez Červený kríž. A nič. Našli sme ich po 20 rokoch. Súdruhovia mi však nechceli dovoliť vycestovať – ak nevstúpiš do strany, nepôjdeš. Nepustili ma ani na otcov pohreb,“ spomínala.
No povedala si, že sa ani tým ťažkým osudom nikdy nenechá zlomiť. „To ma držalo. Dnes som už doma tu,“ hovorila v rozhovore, ktorý s ňou nahrala autorka dnešnej relácie Soňa Gyarfašová.
Vypočujte si s nami
príbeh pani Eleonóry Zacharovej, rodenej Hoffner, Nemky a presvedčenej
antifašistky, ktorá pomáhala aj v odboji.
Osudy Eleonóry Zacharovej Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ďalšie diely relácie Osudy, ktoré písalo 20. storočie
Galéria
