Koncom augusta si budeme pripomínať okrúhle 80. výročie Slovenského národného povstania, a tak vám v najbližších týždňoch prinášame tie najsilnejšie príbehy, ktoré sa s týmto dôležitým výročím našich dejín spájajú. Patria k nim bezpochyby aj životné príbehy čelných predstaviteľov a vrchných veliteľov povstania – generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. V našich špeciálnych povstaleckých osudoch vám predstavíme oboch aj cez rozprávanie a svedectvá ich najbližších. Zaznejú aj mnohé neznáme fakty z ich života, o ktorých sa dodnes všeobecne veľmi nevie.
Práve túto nedeľu začíname životným príbehom generála Rudolfa Viesta, ale tiež príbehom celej rodiny Viestovcov, ktorá stála pri demokratickom odboji ešte pred vypuknutím povstania, teda priamo pri jeho zrode. Počuli ste niekedy hlas vrchného veliteľa Slovenského národného povstania generála Rudolfa Viesta? V našej relácii budete počuť autentickú nahrávku jeho hlasu a jeho slová, ktoré zazneli v exilovom vyhlásení Hlasu Londýna na konci roka 1939. Bol to rok, v ktorom bolo rozbité Československo a Hitler rozpútal druhú svetovú vojnu. A generál Rudolf Viest opustil svoju vlasť, aby začal organizovať odboj proti nacizmu, aj za hranicami.
Vo svojom prejave tiež ostro kritizoval tých, ktorí sa rozhodli namiesto boja proti zlu so zlom kolaborovať. Sám generál Rudolf Viest bol už v tom čase zaslúžilý vojak, ktorý pre svoju vlasť urobil veľa aj dovtedy. Narodil sa 24. septembra 1890 v evanjelickej rodine v Revúcej a po smrti otca sa celá rodina presťahovala do Budapešti, kde sa však Rudolf, ktorý sa vždy hlásil ku svojim koreňom, zúčastňoval aj slovenského kultúrneho života. Po štúdiu na Vyššej priemyselnej škole sa v roku 1911 dobrovoľne prihlásil do armády, ktorá ho lákala už od mladých rokov.
A keď vypukla prvá svetová vojna, dostal sa na jej front, kde slúžil ako veliteľ čaty. Pri Krakove padol do ruského zajatia a priamo z neho sa dostal do československých légií, v ktorých nielen bojoval, ale pomáhal ich aj organizovať. Bol jedným z autorov letáku, ktorý vyzýval vojakov niekdajšej Rakúsko-Uhorskej monarchie, aby vstúpili do československých légií. A v bojoch potom velil jednotke legionárov v Irkutsku. Neskôr absolvoval strastiplnú cestu cez Ďaleký východ, Japonsko, Kanadu a po Spojených štátov, kým sa dostal do novovzniknutej Československej republiky. Stál nielen pri jej zrode, ale aj prvých krokoch. A profiloval sa stále ako vojak.
V roku 1933 sa stal divíznym generálom a v roku 1938 aj brigádnym generálom, no a stal sa tak prvým slovenským generálom v československej armáde. V čase, keď už bolo ohrozené Československo nacistickou hrozbou, bol s priateľmi legionármi pripravený za svoju krajinu bojovať. Podpísal tiež list legionárov proti rozbitiu Československa z vôle Hitlera zo 14. marca 1939. Keď sa im nepodarilo nacistickú hrozbu zastaviť, odišiel za hranice, kde začal organizovať odboj.
Počuť budete aj synovca generála Rudolfa Viesta Bořivoja Viesta, ktorý spomínal na svojho strýka. Ľahostajní k tomu, čo sa deje nezostali ani ďalší členovia rodiny. Zatiaľ čo generál Rudolf Viest stál pri prvých krokoch zahraničného odboja, zvyšní členovia rodiny pomáhali formovať ten domáci. No a na to spomínala legendárna odbojárka Květoslava Viestová, ktorá si vzala za manželka brata generála Rudolfa Viesta Dušana. Táto odvážna žena zasa stála na Slovensku pri vzniku demokratickej odbojovej skupine Flóra, ktorá niesla jej meno v latinskom preklade. Bol to demokratický odboj, ktorý sa rozhorel na Slovensku po rozbití republiky, ešte niekoľko rokov pre vypuknutím Slovenského národného povstania, v ktorom mal svoju veľkú úlohu zohrať priamo generál Rudolf Viest. Činnosť Flóry bola na tú dobu skutočne odvážna.
Ako hovorí Květoslava Viestová, v tejto ťažkej situácii bolo treba pomáhať aj doma. No a inšpiroval ich nielen generál Rudolf Viest, ale aj ďalší členovia jeho rodiny. Ilegálna organizácia, ktorú založila najskôr preto, aby pomáhala prenasledovaným, sa postupne čoraz viac rozrastala. A nakoniec sa stala krehká matka troch detí Květoslava Viestová jej vedúcou. Do demokratického odboja sa zapojili aj všetky jej tri deti a ostatní členovia Viestovskej rodiny.
Dôležité správy, ktoré sa im podarilo získať, posielali spoľahlivo aj do zahraničia – cez jedného z ich členov, odbojára Rudolfa Fraštackého. A hoci sa stalo, že za ich činnosť boli niektorí z nich aj vrátane samotnej Květoslavy zatknutí, svoje spojky a pomocníkov mali aj vo vtedajšej totalitnej polícii Ústredni štátnej bezpečnosti, takže sa opäť dostali aj na slobodu. Niektorí ich spolupracovníci však za ilegálne aktivity, o ktorých sa dozvedeli Nemci, zaplatili aj životom.
Svoju úlohu zohrala rodina Viestovcov, samozrejme, aj v neskôr, v Slovenskom národnom povstaní, ktorého 80. výročie si budeme koncom augusta pripomínať a ktorému velil ako jeden z vrchných veliteľov aj generál Rudolf Viest. Stopa generála Viesta navždy zmizla aj pre jeho rodinu. A hoci ostatní jej členovia sa dočkali konca vojny, stali sa napriek svojim zásluhám o 3 roky neskôr, po nástupe komunistov, pre nový režim nepriateľmi. Neželaná bola aj pamiatka na dvoch povstaleckých veliteľov a ich blízki na uznanie ich pamiatky museli čakať ďalšie desaťročia.
Vypočujte si dnes s nami špeciálne povstalecké Osudy venované rodine Viestovcov – rozhovor s Květoslavou Viestovou a jej synom Bořivojom Viestom zaznamenal na konci 80. rokov, tesne pred pádom režimu náš rozhlasový kolega a archivár František Horváth, ktorý v Slovenskom rozhlase systematicky mapoval zaznávané osobnosti demokratického odboja.
Do našej relácie ho spracovali jej autori Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský.
Práve cez spomienky Květoslavy a Bořivoja si dnes predstavíme príbeh Rudolfa Viesta aj celej rodiny, za ktorým sa skrýva dlhé roky zaznávaný príbeh demokratického odboja.
Osudy rodiny Viestovcov Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: archív rodiny Viestovcov; Ústav pamäti národa
Galéria
