Pod rímskym Koloseom čistili starovekú odvodňovaciu drenáž – okrem očakávaných úlomkov kostí a pár mincí našli archeológovia minimálne jedno veľké prekvapenie, ktoré voľakedy štekalo. Rado Tomeš nám povie viac:
EUROSKOP 11.12.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pri prieskume kanálov pod Koloseom, slávnou arénou kde bojovali gladiátori, našli archeológovia kosti medveďov, levov a leopardov, ako aj hrochov a pštrosov. Tieto všetky tvory zápasili s gladiátormi na život a na smrť. Na výskumníkov však čakalo aj jedno veľké prekvapenie – v starovekom drenážnom systéme našli aj kosti jazvečíkov. Tých by teda vedľa gladiátorov nikto nečakal. Zatiaľ nie je jasné, akú mali psi v zápasoch úlohu, stav ich kostí však naznačuje, že vo svojich vystúpeniach nepatrili medzi favoritov. Naopak často končili medzi porazenými. Najpravdepodobnejšou teóriou je, že jazvečíky plnili úlohu honcov: vyháňali cudzokrajné zvieratá z úkrytov, keď sa im nechcelo bojovať v aréne.
Jeden hod drogou zneškodnil štyroch policajtov naraz – a aj keď mali muži zákona v nemeckom Essene pozitívny test na drogy, v tomto prípade za to naozaj nemohli. Prípad sa stal tento týždeň. Všetko sa zbehlo po zásahu, pri ktorom spomínaní policajti zadržali muža po krádeži v obchode pre domácich majstrov. Ťažko povedať, čo potreboval, pri osobnej prehliadke uňho našli slušný balík peňazí, niekoľko nožov a dva balíčky tvrdých drog. Muž drogy uchmatol a rozbehol sa k toaletám - pravdepodobne ich chcel spláchnuť. Zámer mu nevyšiel, a tak v panike celý proviant hodil na policajtov. Tí prášok vdýchli, muža zaistili, zavreli do cely a potom sa išli dať otestovať na drogy. Všetci štyria boli pozitívni, dvaja z nich dokonca bojovali s vážnejšími dýchacími problémami. Ich nočná služba sa v ten deň skončila predčasne.
Minulý týždeň zasadala po dvoch rokoch komisia UNESCO, ktorá vyberala nových kandidátov na zápis do zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva. Veľká radosť zavládla vo Francúzsku, svoje miesto na zozname si totiž vybojovala bageta. Zaujímavé je, že francúzska bageta, ako ju dnes poznáme, vyzerá rovnako približne sto rokov. Aby sa nejaké pečivo mohlo volať francúzska bageta, musí spĺňať veľmi prísne kritériá. Je to pečivo dlhé 80 centimetrov, musí vážiť presne 250 gramov. Originál bageta by mala mať jemnú textúru a na priereze musí byť dostatočne nadýchaná. Cesto odpočíva a zreje aspoň 15 až 20 hodín pri teplote 4 až 6 stupňov Celzia. Vo Francúzsku vyrobia denne asi 16 miliónov bagiet. Špecializované pekárne sú však na ústupe, pretože väčšina z nich nedokáže konkurovať supermarketom.
