69 tisíc eur je suma, za ktorú boli vydražené nádoby kúpené v londýnskom bazári. Ukázalo sa, že sú vzácnejšie ako vyzerali. Viac nám povie Rado Tomeš.
Vzácne vázy našiel v bazári Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vášnivý zberateľ keramiky, ktorý si neželá byť menovaný, si kúpil v londýnskom bazári za 23 eur dve keramické nádoby ako peknú a vkusnú napodobeninu čínskeho porcelánu. Keď si však všimol na dnes jednej z nich nápis Čchien-lung, meno cisára z dynastie Čchin, ktorý vládol šesť desaťročí, pochopil potenciál nádob a odniesol ich do aukčnej siene Roseberys na ocenenie. Tam profesioníli potvrdili, že ide o nádoby z 18. storočia. Sú na nich jemne zobrazené rozkvitnuté hlavičky chryzantém a červené, žlté a zelené lotosové listy s modrou glazúrou. Tento týždeň sa predali v aukcii za takmer 70 tisíc eur. Časť z predaja venuje neznámy muž charite.
Dostane sa česká pivná kultúra do zoznamu svetového dedičstva UNESCO? Ťažko povedať, šanca tu však stále je a naši susedia to myslia vážne. Svetlý ležiak je totiž nápojom, ktorým sa Česko zapísalo na svetovú pivnú mapu. Český zväz pivovarníkov pri obhajobe zápisu tvrdí, že nejde len o výrobu piva ale aj o sociálny a kultúrny aspekt stretávania sa v pohostinskom zariadení. Je to aj o použitých surovinách a o sládkoch, ktorí sú nositeľmi tejto pivnej Prihlášku chcú podať na budúci rok vo februári. Regionálne prihlášky podali Juhočeský kraj na čele s Českými Budejovicami a celkom logicky aj Plzeňský kraj. Ak sa zápis do svetového zoznamu UNESCO podarí, pribudnúť by mohli aj turisti, aj keď pre pivnú kultúru je rozhodujúca domáca spotreba. A s tým nie je problém, Česi už takmer 30 rokov vedú celosvetové rebríčky v pití piva.
Kráľovská dánska akadémia a jej experti sa rozhodli zistiť, z čoho presne sa vyrábali farby v 19. storočí a chceli tak potvrdiť alebo vyvrátiť informácie, že používali lepidlo vyrobené zo zvierat. Namiesto toho našli niečo úplne iné. Podrobným rozborom niekoľkých malieb dánskeho zlatého veku zistili, že dánski maliari sa obrátili na pivovary. Našli tam totiž stopy kvasníc a piva. Pravdepodobne zvyšky po varení piva rozložili na plátna ako pastu, čím sa vytvoril hladký povrch, ktorý zabránil presakovaniu farby. Dnes na tento základný proces používame bielu podkladovú zmes známu ako gesso. Celý projekt vznikol na základe potreby reštaurátorov obrazov presne poznať, čo presne maliari v 19 storočí používali, aby vedeli ich diela účinne ošetriť a zachovať pre budúce generácie.
