Život našej dnešnej hrdinky je spojený aj s láskou ku knihám a literatúre už od jej útleho detstva. „Ja som bola také drobné dievčatko a čítala som si sama rozprávky ako taká šesťročná. Bratov Grimmovcov, Andersena, všetko možné. A všetko v origináli, to bol môj život," spomína naša dnešná hrdinka, ktorej rozprávanie zaznamenala redaktorka Soňa Gyarfašová.
Knihy a literatúra boli životom aj pre jej najbližších. Stará bratislavská rodina Steinerovcov, v ktorej vyrastala, totiž pred viac ako 170 rokmi založila na našom území prvý antikvariát. Malý obchodík s knihami v srdci vtedajšieho Prešporka sa stal na dlhé roky pre generácie rodiny srdcovou záležitosťou.
„Ešte z čias môjho otca sa obracali na bratov Steinerovcov, ktorí ho vlastnili, univerzity s požiadavkami, univerzitní profesori, a tak to bolo taká dosť veľká rarita. To bolo z 19. storočia a známe po celej Európe. Môj otec bol stále v obchode, on strašne veľa pracoval, lebo tam bol ten sklad, on stále bol v tom sklade. A moja mama, moja mama bola údajne strašne krásna žena, jedna z najkrajších Bratislavčaniek vôbec, tak to tvrdili. A ona vlastne spolupracovala v tom antikvariáte s mojím otcom. Ja ju opisujem ako ženu, ktorá sedela v pokladni a vtedy sa nosili čierne pracovné plášte z takého saténu. Čierny pracovný plášť, malý biely golierik a ona tip-top a veľa ľudí za ňou chodilo," spomínala ich dcéra, ktorá je našou dnešnou rozprávačkou.
Lenže celkom iný príbeh mali napísať rodine aj ich malému obchodíku časy druhej svetovej vojny - perzekúcie a transporty ľudí židovského pôvodu. A podpísal sa pod ne tiež istý spisovateľ a dlhoročný zaslúžilý umelec, o ktorého celom príbehu sa v povinnej literatúre dlhé roky mlčalo.
„Kníhkupectvo arizoval Ľudo Ondrejov, na základe udania Ľuda Ondrejova, ktorý napísal na vládu slovenskú, aby odvliekli z obchodu tých Židov, Jozefa a Maxa, Jozef bol môj otec, Max jeho brat, tak prišli z Ústredne štátnej bezpečnosti páni v kožených kabátoch." Ich dcéra Lýdia Piovarcsyová-Steinerová zostala počas druhej svetovej vojny v deviatich rokoch sama bez rodičov. Dnes je jedna z posledných členov rodiny, ktorí prežili.
„A tak som zostala ja potom v Bratislave a oni odišli. To bolo 15. júna a 15. augusta, to už je zdokumentované, už neboli v Auschwitzi. Moju mamu psy roztrhali a otec v ten istý deň, čo zahynuli, tak išiel do plynu."
Vypočujte si s nami rozprávanie o malom antikvariáte, nesmrteľnej láske ku knihám, ale aj ľudskom zle a pomoci v dnešnom románovom príbehu o osudoch jednej celej rodiny. Reláciu v Rádiu Slovensko pripravila Soňa Gyarfašová a svoj príbeh rozpovie Lýdia Piovarcsyová-Steinerová.
Osudy rodiny Steinerovej Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: archív Lýdie Piovarcsyovej-Steinerovej (snímky č. 1 a 2); Soňa Gyarfašová (Snímka č. 3)
Galéria
