V júli oslávi 99 rokov a dnes je našim najstarším hráčom hry bridž - prekážkou v jeho milovanej hre boli však obe totality 20. storočia
Hrdina, ktorého si predstavíme v našej dnešnej relácii, bol majstrom Slovenska v hre bridž a jedným z prvých československých hráčov tejto kráľovskej kartovej hry. Aj preto dnes jeho meno nájdete ľahko aj v internetovej encyklopédii wikipedia.
Pán Oto Gábrik však o tom všetkom hovorí aj po tých rokoch so všetkou skromnosťou a pokorou.
"Mal som nejaké úspechy, ale asi to bola všetko iba taká náhoda. Viete, veľa vecí v živote je aj o šťastí," usmieval sa, keď sme sa v roku 2017 zoznámili.
Svojmu najväčšiemu koníčku sa začal venovať vo svojich rodných Košiciach - v známej Andrássyho kaviarni, kde sa pri kartárskom stole stretávala vtedajšia mestská elita.
Keď ako mladý študent prechádzal ulicami – nielen zo školy, či do školy, často ho zaujali obrazy, ktoré videl cez sklo výkladu.
Schádzali sa tu mnohí známi a vážení občania mesta – Slováci, Maďari, Nemci, Česi či početná židovská komunita. Pri stoloch a pri kávičke, v opare cigaretového dymu – tí všetci tu hrávali spolu akúsi zvláštnu kartovú hru.
Neznáma hra lákala aj mladého študenta a raz sa do Andrássyho kaviarne prišiel na to celé pozrieť aj on. Odvtedy sa tam vracal rád pravidelne – znova a znova.
Tou populárnou hrou, ktorou žili prvorepublikové Košice a najmä známa Andrássyho kaviareň, bol jednoducho bridž.
Ak sa niekedy zvyklo hovoriť, že šach je kráľom medzi stolovými hrami, to isté platilo o bridži, pokiaľ išlo o hry kartové. Aj po rokoch vedel Oto Gábrik presne povedať a definovať, čím ho ako mladého človeka bridž oslovil. Vďaka nemu pochopil, aká pestrosť riešení sa skrýva v rôznych situáciach, ktoré prichádzajú.
Čoskoro sa však v Košiciach hrávať prestalo. Bolo to vtedy, keď nacistický vodca Adolf Hitler Československo oklieštil a rozbil. Jeho rodné Košíce pripadli po Viedenskej arbitráži k Maďarsku.
Najskôr ich spoluhráči ubudli - Česi museli odísť, židovským priateľom do kaviarne vstúpiť zakázali.
On im pomáhal aj vtedy a svoj obľúbený bridž hrávali už skôr v úzkom kruhu.
Všetko však viedlo postupne k ešte väčšej tragédii - v roku 1944 prišli v Maďarsku deportácie a mnohí z ich priateľov od spoločného stola sa už nikdy nevrátili.
Tragický scenár prišiel aj na konci vojny - s osloboditeľmi prišli sovietski dôstojníci NKVD, ktoré so sebou brali so sebou ľudí a im zmizli ďalší bývalí spoluhráči.
Tí skončili ako nevinní ľudia v sovietskych gulagoch.
Tí skončili ako nevinní ľudia v sovietskych gulagoch.
Podobne ako Otov otec. Aj ich známy, miestny kňaz, ktorý celú vojnu pomáhal prenasledovaným. Nikdy sa už nevrátil a im zostala po ňom doma iba Biblia.
Mnohí z odvlečených - nacistami za vojny či NKVD na jej sklonku - sa už nevrátili.
No oni sa v poloprázdnej Andrássyho kaviarni rozhodli oprášiť ich starú bridžovú tradíciu - aj na počesť svojich priateľov.
Aj Oto hrával často s myšlienkou na nich. Prvé úspechy nenechali na seba dlho čakať a vypracoval sa na jedného z najlepších hráčov, získal neskôr dokonca titul majstra Slovenska.
Čas. keď mohli hrať opäť, však netrval dlho...
Prišiel komunistický režim. Časť z hŕstky ich spoluhráčov skončila za mrežami.
A pre nový režim sa stal bridž už úplne neželaný - označili ho za imperialistický výmysel a bridžové turnaje zakázali v čase stalinizmu úplne.
Napriek ťažkým chvíľam ktoré v živote prežil, však náš dnešný hrdina Oto Gábrik nikdy nestrácal nádej.
"Práve bridž nás naučil hľadať aj v zdanlivo beznádejnej situácii riešenie," hovoril redaktorke Soni Gyarfašovej, ktorá zaznamenala jeho príbeh.
Vypočujte si s nami osudy 99-ročného pána Ota Gábrika - je aj o jeho pohľade na šťastie, schopnosti príjimať životné prehry či výhry, ale o sile začínať v živote odznova.
Osudy Ota Gábrika Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Autorka a foto: Soňa Gyarfašová
