Diplomat či rozviedčik? – Fungovanie Štátnej bezpečnosti v zahraničí
“Poznaj svojho nepriateľa,” je jedným z hesiel pripisovaných starovekému čínskemu generálovi a vojenskému stratégovi Sun-c’. Ten venuje jednu z trinástich kapitol svojej knihy Umenie vojny dôležitosti kvalitnej špionáže, ktorá môže urýchliť a zefektívniť akúkoľvek vojenskú operáciu. Aké úlohy však plní spravodajská služba totalitného štátu pri zamrznutom konflikte trvajúcom niekoľko dekád? Aj toto je jedna z tém, ktorým sa venujeme v relácii Štátna bezpečnosť - prísne tajné.
Pôsobenie tajnej služby v zahraničí malo svoj vývoj aj pravidlá. Kto mal vycestovať, kedy, kam a najmä za akým účelom. Príslušníci rozviedky pôsobili najmä na zastupiteľských úradoch Československej socialistickej republiky. Podľa štatistiky k aprílu 1989, najväčšou rezidentúrou československej rozviedky bola rezidentúra v západonemeckom Bonne, ktorá mala 19 príslušníkov, nasledovala Viedeň so 16 príslušníkmi. V USA pôsobilo na dvoch rezidentúrach viac ako 20 príslušníkov československej tajnej polície.
Kým pôsobenie rozviedky na zastupiteľských úradoch Československa malo svoje tradíciou jasne ustálené procesy a pravidlá, niektoré rezidentúry vznikali aj takpovediac ad-hoc. Príklady nájdeme napríklad na svetových výstavách EXPO. V dnešnom diely preto navštívime Svetovú výstavu 1967 v kanadskom Montreale. Budeme tiež listovať v osobných spisoch príslušníkov ŠtB pracujúcich v československej rozviedke. Pozrieme sa bližšie na venezuelské pôsobenie Jozefa Blažeka či britské kontakty dvojitého agenta, Miloslava Kroču.
Piata časť relácie ŠtB: prísne tajné sa venuje pôsobeniu Štátnej bezpečnosti v zahraničí. Rozhlasovú verziu dokumentárneho cyklu, ktorý môžete sledovať aj na televíznej obrazovke, pripravili hudobný dramaturg Peter Markovský, a zo štúdia Zuzana Botiková a Pavol Prelovský.
Diplomat či rozviedčik? – Fungovanie Štátnej bezpečnosti v zahraničí
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
